Nedôvera
Minulú noc to bola znova divočina. Ešte počkajte… Mám na mysli to, že som sa znova prehadzoval dve hodiny neschopný zaspať. Pamätáte na všetky tie myšlienky? Človek stihne naplánovať ďalší deň, týždeň, spraviť so sebou rôzne dohody, čo by sa dalo robiť inak… Kým to však nie je na papieri, ráno z toho zostane veľmi málo. Viete, ako “co je psáno, to je dáno”.
Minulú noc to bola znova divočina. Ešte počkajte… Mám na mysli to, že som sa znova prehadzoval dve hodiny neschopný zaspať. Pamätáte na všetky tie myšlienky? Človek stihne naplánovať ďalší deň, týždeň, spraviť so sebou rôzne dohody, čo by sa dalo robiť inak… Kým to však nie je na papieri, ráno z toho zostane veľmi málo. Viete, ako “co je psáno, to je dáno”.
Každý z nás už totiž v živote sám so sebou uzavrel mnoho dohôd a množstvo z nich veľmi jednoducho zrušil. Tak jednoducho, že ak by nám to urobil niekto iný, len ťažko by sme mu to prepáčili.
Naučím sa poľsky.
Budem hrať na gitare.
Rozbehnem podnikanie.
Začnem trénovať.
Skončím so závislosťou na porne.
Každý deň prečítam desať strán z knihy.
Vedľajším účinkom každej ďalšej zrušenej zmluvy je nebezpečná záležitosť. Človek si na to zvykne, jeho vlastné slovo sa pred ním samým stáva menej uveriteľným a podstatným. V momente, keď si dávame predsavzatie, kdesi v kútiku duše vieme, že to nedotiahneme do konca.
Desivé.
Muž, ktorého slovo nič neznamená.
Ako sa správate k niekomu, komu neveríte?
Nechcete byť na ňom závislí, vo vzťahu nejdete do hĺbky a otvárate len povrchné témy. Ak už takého človeka niekedy potrebujete, tak len tŕpnete ako to dopadne.
Ak by som to mal aplikovať sám na seba, nevyzerá to veľmi zdravo.
Ak by som si nemal dôverovať, viem, že nebudem žiť taký život, na akom mi záleží. V pozícii nedôvery sa dá v skutočnosti mieriť iba nízko, podvádzať, používať skratky, vyhovárať sa a klamať si.
Otázka času, kým so sebou začnete pohŕdať. Prejaví sa to drobnými konštatovaniami, ako vlastne máločo dokončíte, ako sa čo nepodarí, a že vlastne ani nič radšej nezačnete.
Žiadny priestor pre sebavedomie a sebadôveru, ale za to priestorná bublina priemernosti a to len preto, že sa rozhodnem nedodržať slovo sebe samému.
Ak ste sa dočítali až sem, možno vám táto téma nebude neznáma.
Čo s tým robím ja?
Po prvé, dávam si extrémny pozor na monológy, ktoré mám sám so sebou. Dohody, ktoré so sebou uzatvorím, majú hlavu a pätu.
Po druhé, čo myslím vážne, ide na papier. Ciele, vízie a výzvy majú byť čierne na bielom. Niekto môže mať pocit, že sa stačí riadiť vnútorným pocitom, pomyselným morálnym kompasom, ale ten slabne každou porušenou dohodou.
To je všetko.
Ak niekto potrebuje našu dôveru, tak sme to my sami. Brať interné dohody so sebou samým vážne je povinnosť.
Príliš často hľadáme dôvody, prečo sa nám nedarí, niekde okolo seba, napriek tomu, že ten, kto nám sabotuje plány, sme v prvom rade my sami.
Obnoviť sebadôveru a znovuobjaviť sebavedomie je teda tiež na nás samých.
–
Korektúra: Jana Lászlóová
Fotografia: unsplash.com
