Ostatné Zručnosti

Toto si musíte prečítať

Dnes mi napadlo, že som nejaký čas nevidel Miriam (moju dcéru) intenzívnejšie čítať. Trocha ma to zamrzelo, pretože to, že si s knihami rozumie, ma nadchýna a teší. Potom mi ale hneď prišlo na um čosi kľúčovejšie. Kedy naposledy videla ona čítať mňa?

Napriek tomu, že knihy sú niečo, čo považujem za dôležité v mojom živote, v poslednom čase som sa nechal strhnúť inými vecami. Viac pracujem, trénujem, počúvam podcasty, starám sa o rôzne projekty Mužom.sk, píšem a keď už na to príde, tak mám v ušiach slúchadlá s audioknihou. Takže prirodzene je len málo vzácnych chvíľ, kedy by ma moje deti mohli vidieť s knihou v ruke. Kníhkupectvá stále zostávajú miestom povinnej návštevy, keď sme na blízku a čítanie je u nás tiež témou, ale ako môžem čakať od detí niečo, čo sám nerobím?

Deti nasledujú príklad a nie odporúčania. Rastú podľa štandardov, ktoré žijeme, nie podľa takých, ktoré očakávame. Ak nečítaš, nebudú ani tvoje deti.

Z môjho pohľadu existujú tri potrebné pozície, o ktorých by som s vami rád premýšľal. Čítať im, čítať s nimi a čítať pred nimi. A keďže považujem vytváranie zdravých rutín za kľúčové okamihy pre zmenu, aj z čítania by sa mala stať rutina v pozitívnom zmysle. Možno si aj vy spomínate na rozprávanie rozprávok pred spaním vo vašom detstve. Ja osobne mám v pamäti rozprávky z LP platní alebo tiež z diapozitívov. Rozprávanie príbehov je však dlhovekou tradíciou. V čítaní sa teda kúzelne spája tradícia, rituál a rutina. Je mojím osobným presvedčením, že to má dôležitý dopad na zdravý mentálny vývoj detí.

Nezmysly o rodičovskej večernej únave som opustil už dávno. Po prvé, deti som chcel, tak je moja zodpovednosť pre nich urobiť, čo je dobré. Po druhé, aj pri tréningoch, túrach či akomkoľvek vypätí síl viem, že žiadna moja štandardná únava nie je taká silná, aby som ju neprekonal. Čítanie deťom totiž nie je práca v bani. A vy ste na to pravdepodobne dvaja. Ak sa chcete vyhovárať, nie je, o čom by sme ďalej hovorili.

Rodičia, ktorí plačú nad tým, že ich deti majú nos v elektronike, by si mali trackovať svoj čas na telefóne, či notebooku, aj keď je to „pracovný“ čas. Pamätajte, že problémy detí sú zrkadlom zlyhaní rodičov.

Skúste začať čítať.

Čítať deťom

Dôležitým momentom pre moje deti je čas, ktorý s nimi strávim. Jednoduchá prítomnosť sa im zaryje do pamäte veľmi silne a bude definovať váš vzťah aj do budúcna. Veľmi dobre si pamätám momenty, keď sa rodičom nepodarilo dodržať slovo a nemohli sme byť spolu, ako som čakal. Čítať deťom je o možnosti vybrať im, odkiaľ prídu hodnoty a cnosti, ako sa budú dívať na svet na štarte života, čo budú považovať za dôležité, ako rozsúdia dobro a zlo a tak ďalej. Prenechať toto dramaturgom akejkoľvek televízie alebo youtuberom by bola škoda.

Deťom sme prečítali množstvo kníh, veď len ich vlastná knižnica obsahuje hrubým odhadom niečo medzi 80 až 100 knihami, nehovoriac o návšteve knižnice. A pred nami sú ďalšie dobrodružstvá. Už je pomaly čas na Hobita, Harryho Pottera, Narniu… Predpokladám, že si moje deti nebudú pamätať všetky knihy, ktoré sme spolu prešli, ale na čas, ktorý sme spolu strávili, nezabudnú.

Čítať s deťmi

Prichádza výzva. Ak chcete mať čítanie rýchlo z krku, asi sa vám nechce prejsť procesom, ktorý je pre vašich potomkov rovnako dôležitý ako vaša prítomnosť. Váš záujem a ich vklad do čítania. Prišli sme do štádia, keď Miriam občas číta mne a Dávid nám občas povie svoju obľúbenú rozprávku. Z pasívnych poslucháčov sa stávajú aktívni hráči. Majú svoj pohľad na udalosti v príbehu, dokážu ho interpretovať, povedať, či sa im páči, alebo nie. Pýtajte sa detí spätne na to, čo sa v knihe udialo, aký majú pohľad, komu držia palce a prečo. Ste aktívne pri tom, ako sa formuje ich osobnosť.

Iste vám to ukradne pár minút, kým sa dostanete k Netflixu alebo poháru červeného, ale toto by som na misku váh oproti deťom nedával. Keď zaspia, Netflix aj víno tam stále budú.

Čítať pred deťmi

Moment môjho zlyhania a dôvod, prečo vznikol tento článok. Ak chceme, aby deti čítali, nepôjde to inak ako príkladom. Dobre, existujú svetlé výnimky, ako som bol v detstve ja, ale pri mojich deťoch by som to nerád nechal na náhodu. Musím sa vrátiť k tomu, aby som čítal viac pred nimi. Nie len kvôli nim, ale aj kvôli sebe. Čítanie je mentálna posilňovňa.

U nás doma sme zaviedli niekoľko zdravých vecí. Napríklad, vypustili sme ranné televízne rozprávky v týždni a tak nachádzam deti v posteli si čítať. Do obývačky sme pristavili pod okno kreslo, ktoré je určené na čítanie, takže ak ja alebo moja manželka vezmeme do ruky knihu, decká nás uvidia. Nie je podstatné, či hneď budú utekať po svoju knihu, ale to, že im tento obraz zostane v pamäti. Na knihách nešetríme. Nakupujeme ich nie len na sviatky a s Mimi máme dohodu, že polovica jej vreckového je určená na knihy. Ukážte deťom, že prechádzať sa v tých čiernych riadkoch plných slov je zábava. Buďte príkladom. Acta non verba.

Človek, ktorý nechce čítať, nemá žiadnu výhodu pred tým, ktorý čítať nevie.

Ešte pár odrážok, ktoré mi napadli k tejto téme:

  • knihy pridávajú srandu do bežného dňa
  • nemusíte vymýšľať nič extra kreatívne a aj tak máte program
  • budujete deťom vzory
  • pripravíte decká na lepšie vyjadrovanie v škole
  • máte bezpečný priestor na dobrodružstvá pod kontrolou
  • deti zistia, čo ich zaujíma a čo nie


korektúra: Jana Lászlóová
fotografia: unsplash.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*