4 lekcie o vodcovstve od mariňákov

V Afganistane som ako americký námorný poručík pre logistiku, viedol stovky mariňákov, vojakov, letcov (a psov) do nebezpečných zásobovacích konvojov, kde sme čelili IEDs (improvised explosive device→improvizovaná výbušnina) a nepriateľským prepadom. Na niečo také vám nestačia len inštinkty. Vodcovstvo je naučená zručnosť, či už sa jedná o vedenie vojakov na bojisku, alebo ľudí vo firme. Dokonca som o tom napísal knihu: Čo dôstojníci nevedia, kde som opísal čo všetko som sa v tomto smere musel naučiť.
Našťastie pre mňa som mal fantastických učiteľov a skvelých mentorov, ktorí ma naučili ako viesť. Po určitom čase som prišiel na to, že všetky tieto životné lekcie sa dajú zhrnúť do 4 hlavných bodov. A tieto body platia aj na bojisku, aj vo firme, aj v bežnom živote. Prečo? Pretože všetky tieto veci majú jedného spoločného menovateľa. Je to totiž všetko o ľuďoch páni.

1. Čas na prípravu bol včera

(ak sa v pod paľbou zastavíš, aby si sa opýtal, ako rýchlo bežať, nebežíš dosť  rýchlo)

Predstav si 13,5 tonové obrnené vozidlo, ako vyráža plnou parou vpred pod paľbou, s mariňákmi vo vnútri, ktorí sú plne sústredení na svoju misiu. Čas na prípravu bol včera. Dnes je už neskoro.

Nezáleží na tom čo robíš, aby si bol v živote úspešný musíš trénovať telo, myseľ a svoj tím. Musíš si prejsť cez všetky možné aj nemožné scenáre a pripraviť sa ne. Keď vodca zaváha, celý tím trpí. A pamätaj, plán ktorý je „zhruba dobrý“, no môžeš ho použiť ihneď je lepší ako perfektný plán, ktorý vymyslíš tri dni potom ako si ho potreboval.

Ale aby toto fungovalo nestačí nad tým len premýšľať. Musíš na to pripraviť aj svoj tím. Horšie ako vodca čo nevie čo robiť, je oddiel ktorý sa nespráva ako jeden muž. Keď sa takýto oddiel rozbije v strede a zaútočí na dve rôzne miesta naraz, obe polovice budú porazené. Keď narazíte na problém, musíte sa zhodnúť ako postupovať a postupovať ako jeden muž. Ideálne ste mali čas trénovať spolu. Ak nie, komunikuj so svojím tímom pokojne a zreteľne. Jednaj s rozhodnosťou a presvedčením.

2. Buď súčasťou niečoho väčšieho ako ty sám. Sebaobetovanie je kvalitou dobrého vodcu.

Jedna z najťažších vecí, ktoré môže veliteľ/vodca urobiť, je povedať svojim mariňákom, aby urobili, čo urobiť treba aj keď ich to môže stáť život. Mariňák však nikdy nezlyhá a bez váhania to urobí, bez váhania sa vystaví smrteľnému nebezpečenstvu, keď počas prestrelky odnesie svojho raneného druha do evakuačného vrtuľníka, alebo keď vyjde na cestu a hľadá míny.

Jedna z najlepších vecí, ktoré ťa ako mariňáka môže stretnúť je mariňák po pravici a ľavici. Títo ľudia sa môžu striedať každým novým dňom, každou novou misiou, ale každý mariňák je tvoj brat, alebo sestra. Môžeš sa spoľahnúť na to, že každý z nich by urobil hocičo, aby ťa zachránil, ale je to obojstranná dohoda. Urobili by pre teba všetko, pretože vedia, že ty urobíš hocičo pre nich.

V bezpečí domova, riskuješ svoj život len zriedkakedy. Niekedy si však stačí nájsť čas pre svojho priateľa, či kolegu. Inokedy, to znamená vyhrnúť si rukávy a urobiť niečo ťažké pre svoj tím.

Ako veliteľ resp. vodca si v prvom rade služobník. Existuješ pre tím, staráš sa o svoj tím a daváš pozor na to, aby všetko bolo pripravené pre tvojich ľudí. Vodca, ktorý je známy egocentrik, si sotva kedy získa loajalitu, alebo rešpekt svojich ľudí. Ale ak ustúpiš a uznáš, že to nie je o tebe, ale o tíme, môžete dokázať veľké veci.

3. Keď nevieš, opýtaj sa

Predstierať, že dokážeš urobiť niečo, o čom reálne nemáš ani poňatia, nie je mužné. Skoro určite sa ti to vráti v negatívnom slova zmysle, alebo ešte horšie, ublíži to tvojmu tímu. Vetou: Čo dôstojník netuší, si mariňáci uťahujú z nových dôstojníkov, pretože je toho veľa o čom nemajú poňatie.

Poniektorí chlapi si myslia, že opýtať sa niečo je známkou slabosti. Opak je však pravdou, ľudia ocenia a budú rešpektovať tvoju túžbu sa učiť. Vymeniť koleso na obrnenom vozidle je predsa len trochu ťažie ako vymeniť koleso na tvojom bavoráku a popravde ťažký guľomet je o niečo komplikovanejší ako vzduchovka. Celkom rýchlo som prišiel na to, že mladší vojaci tomu rozumejú viac ako ja. Ako veliteľ oddielu som sa snažil stráviť veľa času s mojimi mladšími mariňákmi a často som sa ich pýtal čo robia a ako to robia. Nielenže som sa od nich priučil, ale vytvorilo sa medzi nami puto dôvery, ktoré bude potrebné v najtuhších bojoch a zápasoch.

Nezáleží na tom čo robíš, kde pracuješ, vždy je tu niečo čo nepoznáš, čo ti je neznáme. Stráv trochu času s chlapmi v sklade, na píle, v kancelárií, alebo kdekoľvek. Tieto malé útržky informácií sa môžu preukázať ako životne dôležité.

A k tomuto sa viaže ešte jedna vec. Každý potrebuje svojho učiteľa. Môj seržant bol jeden z najdôležitejších učiteľov, ktorých som kedy mal a bol to on, kto ma naučil ako viesť. Títo učitelia sa môžu nachádzať všade. Môže to byť tvoj nadriadený, rovesník, alebo dokonca aj podriadený. Počúvať a klásť otázky nie je známkou slabosti.

 4. Je to o budovaní dôvery a rešpektu

Vodcovstvo nie je ani náhodou o tom, že budete s každým priateľ. Pre mňa sa vodcovstvo nedá zosumarizovať do pár strohých výrokov. Ale zároveň je vodcovstvo priamočiare. Je to o dôvere a rešpekte, ktoré keď sa zamyslíte sú veľmi komplexné. Nemôžeš urobiť nič špecifické, aby si zabezpečil vernosť, alebo rešpekt.

Je to výsledok všetkých tvojich reakcií, ktoré s postupom času ukážu kto si ako líder a určia či ti tvoji „chlapci“ veria alebo nie. Kladenie otázok, sebaobetovanie sa pre tím, robenie ťažkej práce, pripravovanie sa všetky situácie a následné oboznámenie tímu o svojich plánoch, to všetko ťa utvára, ako vodcu.

Jeff Clement je mariňák, veterán vojny v Afganistane a autor knihy The Lieutenant Don’t Know. Žije vo Washingtone s manželkou a synom.

–
preklad: Dominik Mucha, Dalibor Dráb
zdroj: artofmanliness.com
fotografia: sealswcc.com