Ako sa vlastne tá LA-VI-NA spustila?

Aj tento rok sme sa opäť z chalanmi pustili do verejného projektu Naše mesto. Víziou projektu je urobiť z našich miest lepšie miesta pre život! Za 13 rokov projekt vyrástol na najväčšie podujatie firemného dobrovoľníctva na Slovensku. Zapojiť sa môžete nezáväzne jeden deň v roku, alebo môžete napísať vlastný projekt a venovať sa skrášľovaniu našich miest a obcí po celý rok.

Naša partia mužov je súčasťou projektu posledné 3 roky a to je pre mňa dôvod obzrieť sa späť. Aké ovocie to prinieslo? Čo nerastie a potrebuje to našu starostlivosť? Spravili sme z našich miest lepšie miesta pre život?

 

Chcem byť k vám maximálne úprimný a otvorený, pretože verím, že len tak je možné odovzdať ďalej čo najviac. Najviac som sa v živote naučil od úprimných a otvorených ľudí, ktorí mali ochotu pomôcť mi, keď som to potreboval a ja to isté chcem robiť pre ostatných mužov. Spolu sa učíme jeden od druhého ďalšie zručnosti a stávame sa tak lepšími mužmi.

 

Pred 2 rokmi som oslovil 40 ľudí, či by mohli prísť pomôcť na 2 hodiny skrášliť, vyčistiť a zlepšiť našu dedinu. Väčšina z nich boli moji priatelia, bol som si preto celkom istý, že všetci prídu. Na pomoc obci prišlo len zopár detí, miestny evanjelický farár a kolega z práce. Vďaka Bohu za nich. Tí ľudia, ktorí prišli, sú moji skutoční priatelia a táto akcia bola oslavou nášho priateľstva. Dobrovoľníctvo je predsa prejavom vďačnosti za to, čo už máme. Všetko, čo urobíme spolu pre iných, je ďalším darom pre nás samých. Nebojte sa, priatelia, ktorí neprišli, sú stále moji priatelia. Pravdepodobne toho mali len v ten deň veľa, zabudli na to, niečo im do toho prišlo, alebo som im to oznámil príliš neskoro. Vyzeralo to ako úplné fiasko, rozumej neúspech, fail. Začalo sa však niečo nové. Princípy, ktoré som sa v ten deň naučil, som spísal do článku Mal som rande so svojím mestom

Ďalší rok som preto hovoril s ľuďmi osobne o našej vízii a pozýval som ich, aby sa stali súčasťou niečoho veľkého. Aké by to bolo, keby sme spolu dokázali niečo zmeniť. Opisoval som im, čo chceme dosiahnuť a ako to chceme dosiahnuť. Dobré nápady potrebujú veľké nadšenie a to sa dá len veľmi ťažko odovzdať elektronickou správou. V priebehu niekoľkých mesiacov som oslovil približne 400 ľudí a mnohí mi prisľúbili účasť na ďalšom ročníku projektu Naše mesto. Nakoniec na pomoc mestu prišiel jeden dospelý a opäť zopár detí z Royal Rangers (skautov). Veľmi si ich vážim. Michal, Anna, Nikol, 2 Katky a 2 Zuzky spolu vyzbierali 16 vriec odpadkov z miestneho lesa.

100 mužov z magazínu Mužom.sk potom hlasovalo za pokračovanie nášho projektu. Ďakujem vám, stali ste sa súčasťou našej vízie – vybudovať komunitné centrum pre všetkých, kde sa môžu ľudia slobodne stretávať a byť spolu. Spoločné raňajky pre mužov ako moderná forma miestnej “master-mind” skupiny, alebo priestor pre “Klub Rýchlych Šípov” v súčasnosti. To sú projekty, ktoré už bežia. Deti v každej dedine predsa túžia po dobrodružstve. V našej “master-mind” skupine po vzoru 300 hrmených sa naposledy stretlo 15 mužov. Princípy, ktoré som sa naučil, som prepísal do článku Určite ste niečo podobné už spravili.

Je tu rok 2019, nikoho som neoslovil, veď už ani nie je treba. Počas roka mnohí muži priložili ruku k dielu, pravidelne sa stretávame a tak už všetci vedia, o čo ide. Keď som zverejnil, čo ideme robiť, prihlásilo sa 25 ľudí. Väčšina dospelých sú muži. Trvalo to 3 roky a začali sme s traja. Občas nás bolo menej, občas viac. Spolu sme postavili drevený domček na kopci pod čerešňou, kde môžu decká prespať. Hej, presne taký, aký mala Pippi Dlhá pančucha. Teda takmer. Môžete to porovnať, keď prídete prenocovať s vašimi deťmi. Je to pre všetkých. Zdarma. Aj vďaka vám.

Tak sa človek postupne učí, ako robiť dobrovoľníctvo. Na začiatku to vyzeralo ako úplné fiasko, rozumej neúspech, fail. Ale ak by to všetko išlo príliš ľahko, asi by som si to tak nevážil a dnes nepísal tento článok. Všetko vzácne má svoju hodnotu preto, lebo niekto za to zaplatil. Peniazmi, svojím časom alebo niečím ešte drahším. Prvý rok nikto, ale potom niekto. Raz z toho možno bude lavína dobrovoľníctva na Slovensku. Je to aj o vytrvalosti vo veciach verejných. Kto veľa dostal, môže veľa dať. Tak sa rodia priateľstvá.

Aj tento rok vás pozývam, staňte sa dobrovoľníci! Každý podľa svojich možností: na rok, na mesiac, na jeden deň alebo len na jednu minútu. Aj tým môžete pomôcť. Práve v tieto dni prebieha hlasovanie za pokračovanie nášho projektu v spolupráci s LA-VI-NA, o.z.

Podporiť nás môžete hlasovaním za projekt LA-VI-NA, o.z.: Komunitné centrum Záriečie.

Ďakujem vám.


autor: Ondrej Tőrők
fotografia: archív autora

muzom.sk

Neštandardný pánsky magazín pre mužov, ktorí premýšľajú

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *