Inšpirujúci muži? Christopher Lee

„Nie vždy robíme to, čo chceme. Ale vždy si môžeme vybrať, ako to spravíme.“

Život ťa niekedy zanesie úplne inde, než si plánoval.
Niektorí skončia na pódiu ako herci. Iní v armáde ako vojaci. Niekto píše knihy, iný zas maká na svojej fyzičke. Nájdeš medzi nami aj špiónov, jazykových machrov, kaskadérov či šermiarov.

A potom je tu chlap, ktorý bol všetkým z toho.
Volal sa Christopher Lee.

Staň sa členom
A ZÍSKAJ PRÍSTUP K PRÉMIOVÉMU OBSAHU, FÓRAM A ĎALŠÍM CHLAPOM

• Diskusné fóra – zorganizuj chlapov okolo seba, alebo sa pridaj k iným, preberaj všetko, čo ťa trápi a zaujíma, poraď iným
• Nájdi si chlapov z Mužom.sk vo svojom okolí – vyhľadávanie na mape
• Prednostné informácie ohľadom organizovaných stretnutí – takto si stále nájdeš miesto na našich častokrát vypredaných spoločných aktivitách
• Vlastná nástenka a možnosť zdieľať svoje nápady s komunitou
• 10% zľava na náš merch
• Prístup k prémiovým článkom
• Prístup k prémiovým podcastom

VIAC INFO

Kto bol Christopher Lee

Možno je presnejšie spýtať sa, kto všetko nebol.
Pomenovanie „renesančný muž“ v jeho prípade nestačí – bolo by to málo na to, čo všetko počas života stihol.

Narodil sa v roku 1922 a tvrdil, že má v rodokmeni generála Roberta E. Leeho aj samotného Karola Veľkého. Bol synom britských spoločenských elít, vyrastal v prostredí aristokracie, dostal výnimočné vzdelanie a v detstve sa pohyboval medzi ľuďmi, ktorí formovali kultúru a politiku Európy.

Tento pohodlný a výnimočný štart sa však skončil rýchlo a bez varovania – séria nešťastných finančných rozhodnutí jeho nevlastného otca zanechala rodinu v dlhoch, ktoré by dnes dosahovali stovky tisíc dolárov. Christopher mal sedemnásť a namiesto ďalšieho štúdia či umeleckého smerovania si hľadal prácu.

Našiel ju – na pošte.
A rýchlo pochopil, že toto nie je spôsob, akým chce prežiť svoj život.

Krátko nato sa dobrovoľne prihlásil do Zimnej vojny vo Fínsku, kde sa pridal k boju proti sovietskej invázii. V mrazivých podmienkach, ďaleko od domova a komfortu, ktorý poznal, urobil prvý z mnohých krokov, ktoré z neho urobili neobyčajného muža.

Z tejto epizódy sa ešte nedalo tušiť, že raz bude stáť pred kamerou ako Dracula, Saruman či hrôzostrašný gróf Dooku. Ale už vtedy bolo jasné, že Christopher Lee nebol spokojný s priemernosťou.

Prečo je pre nás inšpiráciou

Kde vôbec začať?

Z Fínska sa Lee nevrátil domov do pohodlia. Pridal sa k britskému letectvu a potom sa ponoril rovno do hlbokých vôd druhej svetovej vojny. Nie ako obyčajný vojak. Vstúpil do špeciálnych jednotiek (LRDG), predchodcov SAS, ktoré robili veci, o ktorých sa v slušnej spoločnosti nehovorí nahlas.
Jednoducho „pracoval na tajných operáciách“ – čo je diplomatický výraz pre to, že bol súčasťou misie, ktorú by pokojne mohol režírovať Quentin Tarantino.

Jeho postava, výška, jazykové schopnosti a pokoj z neho urobili ideálneho muža pre prácu, pri ktorej nebolo isté, či sa z nej vráti.
A mimochodom – jeho nevlastný bratranec sa volal Ian Fleming. Áno, presne ten Fleming, ktorý vytvoril Jamesa Bonda. A vraj sa pri písaní postavy 007 inšpiroval aj Christopherom.

To všetko je neuveriteľné – ale ešte silnejšie je to, čo prišlo po vojne.

Život nekončí, keď zhasne reflektor

Je ľahké uveriť, že najlepšie roky máme za sebou.
Že energia, ambície a odvaha skúšať nové veci patria dvadsiatnikom.
Christopher Lee tieto predstavy rozbil na márne kúsky.

Keď skončila jeho vojenská kariéra, mohol si vybrať pokoj. Miesto toho začal odznova a našiel svoju osobnú víziu – v brandži, kde je konkurencia nemilosrdná a šance mizivé: v herectve.

Prvý film natočil až po tridsiatke. Väčšina jeho ikonických rolí prišla po štyridsiatke. V čase, keď väčšina mužov začína riešiť hypotéku, Lee sa stal Draculom. V šesťdesiatke nakrúcal horory, v sedemdesiatke hral vo veľkofilmoch, v osemdesiatke vydal metalový album.

A aj keď mal viac ako deväťdesiat, stále bol aktívny.
Nie preto, že musel. Ale preto, že mohol.

Nie talent, ale disciplína

Jednou z najzlovestnejších lží, ktoré si spoločnosť opakuje, je predstava, že každý z nás má „určité množstvo schopností“. Máš objaviť tri alebo štyri veci, na ktoré máš „talent“, a potom sa s tým uspokojiť.

Lee o tom zjavne nepočul.

Počas života sa naučil plynulo hovoriť taliansky, francúzsky, španielsky a nemecky – a popritom ovládal aj švédčinu, ruštinu a gréčtinu. Pretože prečo nie? To všetko popri tom, ako liezol na aktívne sopky (trikrát), súťažil v šerme na najvyššej úrovni, a občas si zastrieľal aj s profesionálnymi golfistami. V šesťdesiatke a sedemdesiatke nahrával operu. V deväťdesiatke? Heavy metal. A nie hocijaký – dva oceňované albumy. Popritom sa osobne stretol s J.R.R. Tolkienom a nakoniec stvárnil aj jeho postavu Sarumana v ikonickom Pánovi prsteňov.

A nie, nezrodil sa ako renesančný poloboh. Podľa vlastných slov bol priemerný študent. Nepočúval Wagnera v plienkach, ani nehral Hamleta v dvanástich. Ale vedel jedno: nie schopnosti, ale sústredené úsilie vytvára úspech.

Niektoré veci sú ťažšie než iné. Ale ťažké neznamená nemožné.

Ste tým, čo so seba urobíte

So zoznamom významných predkov a spoločenských vzťahov, ktoré by mohli dvakrát obísť Zem, môže byť ľahké zabudnúť na to, aký bol Lee v skutočnosti samorast. Po odchode z armády sa opäť snažil nájsť smer (pravdepodobne aj preto, že po roku 1945 nebol veľký dopyt po „profesionálnych lovcoch nacistov“).
Dal sa na herectvo – ale mnohé štúdiá ho odpísali pre jeho výšku, výzor, hlas. Jediné role, ktoré dostával, boli lacné horory a béčkové príšery. Po desiatom Draculovi by to vzdal aj ten najtvrdší z nás.

Nie Lee.

Namiesto toho, aby sa vzdal úloh zlého chlapíka v béčkových filmoch, využil každý voľný moment na to, aby sa stal lepším. Naučil sa sedem jazykov, vstúpil do troch rôznych odborov kaskadérov, stal sa jedným z najlepších šermiarov, ktorí kedy držali meč pred kamerou. Ako povedal:

„Každý herec musí z času na čas natočiť hrozné filmy. Trik je v tom, aby on sám nikdy nebol hrozný.“

Alebo ak to premietneme do našich životov: naše okolnosti môžu byť na hovno, ale my takí byť nemusíme.

Tento postoj mu zabezpečil, že keď prišla príležitosť, bol nielen pripravený – on ju ulovil. Chytil ju do smrteľného zovretia a nepustil až do svojho posledného dňa. Keď zomrel v roku 2015 vo veku 93 rokov, stále pracoval. A stále tvrdil, že ešte nedosiahol svoj plný potenciál.

To isté by malo platiť aj pre nás.