Mýtus Supermana. Staň sa jeho súčasťou.

Superman je ikonou nesmrteľnej sily, odvahy a neohrozenosti. Ale je to fikcia, mýtus vytvorený pre obraz dokonalého hrdinu. Skutočný svet potrebuje mužov, ktorí dokážu čeliť realite, bojovať so svojimi slabosťami a stáť pevne v skúškach života.

Byť súčasťou toho, čo nazývam “mýtus Supermana” neznamená stať sa bezchybným nadčlovekom. Znamená to nájsť svoju vlastnú silu, stáť si za hodnotami a rásť tam, kde to iní vzdávajú. V tomto svete nie sú hrdinovia tí, čo lietajú, ale tí, čo neustále kráčajú.

Si pripravený?

Staň sa členom
A ZÍSKAJ PRÍSTUP K PRÉMIOVÉMU OBSAHU, FÓRAM A ĎALŠÍM CHLAPOM

• Diskusné fóra – zorganizuj chlapov okolo seba, alebo sa pridaj k iným, preberaj všetko, čo ťa trápi a zaujíma, poraď iným
• Nájdi si chlapov z Mužom.sk vo svojom okolí – vyhľadávanie na mape
• Prednostné informácie ohľadom organizovaných stretnutí – takto si stále nájdeš miesto na našich častokrát vypredaných spoločných aktivitách
• Vlastná nástenka a možnosť zdieľať svoje nápady s komunitou
• 10% zľava na náš merch
• Prístup k prémiovým článkom
• Prístup k prémiovým podcastom

VIAC INFO

Asi 200 týždňov späť (rátajúc približne podľa podcastov) som nahrával časť o jednom z prerozprávaní príbehu Supermana. Poďme sa k tejto téme vrátiť znovu.

Kal-El vystúpi zo starej mimozemskej lode, kde práve odhalil tajomstvo jeho pôvodu. Stojí v ľadovej pustatine, vietor mu šľahá do tváre a jeho červený plášť prvýkrát zaveje v arktickom vetre. V ušiach mu stále rezonujú slová jeho mŕtveho otca – Jor-El mu vysvetlil, že mu Slnko dalo silu, akú si ani nevedel predstaviť. Ale ak chce vedieť, kde sú jej hranice, má jedinú možnosť – neustále sa testovať, prekračovať svoje limity a rásť.

Zatne päste, zahľadí sa na oblohu a napne svaly. Odhodlá sa, odrazí sa od zeme a vyskočí. Potom znova – každý skok je vyšší, každý odraz silnejší. Letí cez ľadovce, až napokon prerazí oblaky. No gravitácia si ho napokon vezme späť. Padá, rýchlo a nekompromisne, až kým jeho telo nerozdrví horu pod ním. Vstáva a počuje, ako hlas Jor-Ela:

Dáš ľuďom Zeme ideál, o ktorý by sa mali snažiť.

Budú ťa chcieť dobehnúť.

Zakopnú.

Budú padať.

Ale časom sa k tebe pridajú na výslní , Kal.

Časom im pomôžeš robiť zázraky.

Kal-El privolá všetku svoju vôľu a sústredenie. Zem pod jeho nohami sa začína chvieť a on sa vrhá na arktickú oblohu na svoj prvý let – obrovskou rýchlosťou letí cez hory, cez údolia, z púšte do mora a nakoniec do vesmíru.

Aký je rozdiel medzi mocným mimozemšťanom a bohom?

Muž z ocele je film o božskej bytosti z iného miesta, ktorá bola poslaná žiť ako muž a stať sa príkladom – robiť to, čo iní ľudia nedokážu alebo nechcú. Jeho príklad je nadľudský – nedosiahnuteľný – ale inšpiruje mužov, aby sa neustále snažili, neustále sa testovali, aby sa stali najlepšími verziami toho, čím sú, a aby… dosahovali zázraky.

Znie to povedome? Malo by.

Pretože je to nejakým spôsobom každý príbeh o hrdinovi.

Jor-El nám hovorí, prečo máme hrdinov a ideály.

Každý malý chlapec, ktorý sa niekedy prezliekol za Supermana alebo Batmana, chce byť prirodzene tým veľkým a mocným mužom, ktorý zachráni situáciu, svet, alebo ženu svojho srdca.

Existuje tendencia oddeľovať tieto „nové“ mýty od historických mýtov – tvrdiť, že sú to „len“ hrdinovia komiksov alebo filmoví hrdinovia, iba „fiktívne“ postavy, ktoré si niekto „vymyslel“.

Ale všetky príbehy o Herkulovi, Théseovi a Perseovi boli tiež len „vymyslené“. Beowulf bol „vymyslený“. Ráma? Cú Chulainn? Vymyslení (?).

Niekto vymyslel príbeh, ktorý prerozprávali bardi, rapsódi alebo muži pri táborových ohňoch, až kým ho niekto nezapísal a necestoval časom až k nám ako malý Kal rútiaci sa z Kryptonu na Zem.

Aj keď ste nikdy nevideli Man of Steel (2013), pravdepodobne ste spoznali postavu, o ktorej som hovoril vyššie. Spoznali ste ho, pretože poznáte tento mýtus a poznáte ho už od detstva. Postava Supermana má približne 87 rokov. Prostredníctvom stoviek komiksov, 13 hraných filmov, 16 hraných a animovaných televíznych seriálov a nespočetného množstva hračiek ovplyvnil príbeh Supermana viac ako 3 generácie mužov.

Superman, Santa, a tí ďalší

Superman je živý mýtus. Ak by sa naša civilizácia práve teraz zrútila, na svete je dosť príbehov a sošiek o Supermanoch, o ktorých by sa budúci archeológovia, vyťahujúci akčné figúrky z trosiek, mohli čudovať, či sme skutočne verili, že je skutočný – alebo, či existoval nejaký druh Supermanovho „kultu“.

Všetci sme boli podobne zasvätení do „kultu hrdinov“ Santa Clausa. Poznáme jeho príbeh, vieme, že žije na Severnom póle a riadi magické sane ťahané deviatimi sobmi.

Väčšina z nás sa nejakým spôsobom podieľala na každoročnom pretváraní mýtu o Santovi, Mikulášovi, dedovi Mrázovi. Ako deti sme týmto postavám sedeli na kolenách a recitovali básničky.

Každý vie, že Santa, ani Mikuláš rozdávajúci darčeky, nie sú skutoční, ale nikoho to nezaujíma.

Nikoho nezaujíma, či je Santa „skutočný“ z rovnakého dôvodu, ako nás nezaujíma, či je skutočný Sokrates, a to je rovnako dôvod, prečo nikoho nezaujíma, že Gladiátor, Statočné srdce, Trója a 300 „nie sú skutočne historické“.

Nikdy sa nedozvieme, koľko starovekých Grékov skutočne verilo, že muž z iného sveta menom Herkules zápasil s obludným levom alebo mnohohlavou hydrou. Naozaj niekto veril, že Jáson viedol expedíciu za zlatým rúnom? Ťažko povedať.

Apolloniova Argonautika sa číta ako film z DC Universe, plný portrétov a prelínaní nadprirodzených hrdinov.

Superman možno nie je „skutočný“, ale stále predstavuje niečo veľmi silné pre milióny mužov na celom svete. Koľko mužov ste vo svojom živote videli, s vytetovaným nezameniteľným „S“, ktoré, mimochodom, v skutočnosti znamená „nádej”?

Superman ako archetyp slnečného bojovníka

Archetyp bojovníka zahŕňa všetky príbehy bojovníkov, hrdinov a polobohov. Namiesto toho, aby sme ich zaradili do samostatných kultúrnych boxov, môžeme sa pozrieť na VŠETKY tieto príbehy o hrdinoch a hľadať spoločné témy, ktoré nám hovoria viac o tom, ako ľudskí muži vnímajú a idealizujú samých seba. Aké príbehy muži stále píšu, prepisujú, rozprávajú znova a znova?

Niektorí z vás pravdepodobne poznajú Hrdinu s tisíckami tvárí od Josepha Campbella, o ktorom sa okrem iného hovorí, že inšpiroval filmy Star Wars. Existuje mega mýtus o bojovníkovi a jednotlivé príbehy hrdinov a bohov sú spracovaním tejto večnej témy.

Ako boh je bojovník najčastejšie spájaný s búrkou — bleskami a hrommi, spravodlivou zúrivosťou neba. Rovnako ako Thor, Zeus, Indra a Apollón, aj on používa nejakú zbraň, pretože jeho účelom je bojovať s monštrami ako fyzickými prejavmi chaosu ohrozujúceho svet a jeho poriadok.

Mnohí hrdinovia sú polobohovia, ktorých splodil boh, ale vychovávali ich na Zemi opatrovníci, dostali špeciálne schopnosti alebo priazeň bohov. Svoje schopnosti využívajú na zabíjanie príšer a drakov, predvádzajú veľké činy a inšpirujú ľudstvo.

Napríklad Herkula splodil Zeus prostredníctvom smrteľnej ženy, čím rozhneval jeho sestru-manželku Héru. Už ako dieťa bola sila Herkula evidentná. Keď Hera poslala hady, aby ho zabili v postieľke, Herkules ich uškrtil a smial sa. Existujú príbehy o Herkulesovi ako chlapcovi, ktorý preukázal obrovskú silu a zdatnosť a bol dokonca vyhnaný za náhodné zabitie svojho učiteľa hudby.

Oženil sa a splodil deti, no žiarlivá Héra ho priviedla do šialenstva a vyvraždil celú svoju rodinu. Herkules vykonal pokánie skrze službu ľudstvu, aby to odčinil. Neskôr z neho Zeus urobí boha.

Perzeus bol ďalší Diov syn, ktorého v tomto prípade vychovala jeho smrteľná matka Danae a rybár, ktorý ich dvoch našiel poloutopených v truhle, do ktorej ich zamkol Danaein manžel, a potom ich hodil do mora. Perzeus nedostal silu Herkula, ale viedol ho osud a bohovia mu pomohli zabiť príšernú Medúzu.

Theseus, ktorý zabil Minotaura, bol synom Poseidona, vládcu morí. Vychovával ho tiež pestún, a hoci nemal úplne superschopnosti, jeho fyzická zdatnosť bola medzi mužmi nespochybniteľná.

Je pozoruhodné, že Homérov Achilles mal tiež božského rodiča, a vychovával ho múdry kentaur menom Chiron.

Keltský Cú Chulainn sa riadi rovnakým vzorcom – splodil ho boh vrhajúci oštepy menom Lugh, ale vychoval ho smrteľný náčelník. Dal o sebe vedieť ako chlapec, keď získal svoje meno „Culannský pes“, keď ho napadol strážny pes, ktorého zabil a potom prisahal, že zastane ako strážca, kým nebude možné vycvičiť iného psa. Jeho príbeh určite stojí za prečítanie.

Existuje oveľa viac príkladov, ale vzorce v týchto starovekých príbehoch sú evidentné.

Príbeh Kal-Ela v Man of Steel je ďalším spracovaním archetypu bojovníka. Jeho praví rodičia sú obaja z iného sveta, vďaka čomu je v istom zmysle úplne božský a tiež z neho robí most medzi bohom a hrdinom. Vychovávajú ho pestúni a jeho schopnosti sa prejavujú už v mladom veku. Nie je človek, ale bol medzi nimi vychovaný a robí mnoho na ochranu a prospech ľudskej rasy. Jeho sila je pravdepodobne ďaleko za silou Herkula. A nemáme explicitnejšieho „slnečného“ hrdinu, pretože jeho sily sú odvodené priamo od slnka. O Slnku ako podstatnom symbole maskulinity som hovoril už viackrát.

Muž z ocele

Ako už bolo spomenuté, bolo a bude oveľa viac rozprávaní Kal-Elovho príbehu.

Ale Man of Steel je môj obľúbený, a to z niekoľkých dôvodov.

Muž z ocele je mimoriadne čistý a úprimný film. Rozpráva príbeh tak, ako by ste ho povedali, keby ste naozaj chceli inšpirovať.

A nie je sterilný. Je to ľudské rozprávanie a to – v kombinácii so Zimmerovou hudbou – mu dáva jeho emocionálnu silu. Cavillovo stvárnenie Kal-Ela je vážne, no nie temné. Môžete vidieť, že sa hnevá – že chce ublížiť, keď ho urážajú alebo ohrozujú ľudí, na ktorých mu záleží. Ale nespraví to, pretože neverí, že by to bolo správne. Má moc byť ultimátnym tyranom, no odmieta ju takto využiť.

V posledných rokoch sa veľa urobilo z myšlienky, že hrdinovia hľadajú kleos alebo „nehynúcu slávu“.

Ale sláva v Kal-Elových motiváciách vôbec nefiguruje . Toto je jedna z vecí, vďaka ktorým je príbeh o Supermanovi do istej miery jedinečný. Kal-El sa naučil skrývať svoje schopnosti.

Neverím, že je „nezrelé“ alebo narcistické, aby muž hľadal uznanie za hrdinské činy, ako by mohol tvrdiť niekto iný. Hľadanie statusu v skupinách chlapcov a mužov je úplne prirodzené ľudské správanie a dáva dokonalý evolučný zmysel. Muži súťažiaci o to, aby jeden druhého prekonali a boli ocenení za veľké výkony sily, odvahy alebo techniky, je niečo, čo by sme očakávali v akejkoľvek ľudskej kultúre a na každom ihrisku.

Existuje však aj pokornejší, tichší prejav hrdinského pudu.

Je tu muž, ktorý sa červená pri vyznamenaniach za hrdinské činy a hovorí: „Urobil by to každý,“ a taký, ktorý hovorí: „Len som robil svoju prácu.“ Existuje hrdina, ktorý koná, pretože je schopný, pretože má sily na rozdávanie, pretože verí, že je to správna vec – ale nevyhľadáva pre to žiadnu pozornosť. A konkrétne v Man of Steel je TEN muž Supermanovým hrdinom a morálnym vzorom. Tým mužom je Jonathan Kent, jeho ľudský pestún. Kal-Elov skutočný otec je mŕtvy, vzdialený a abstraktný – v podstate mýtus. Jonathan Kent bol však jednoduchý farmár. Ochrancw, ktorý urobil to, čo považoval za správne, a zomrel v tornáde, aby ochránil Kal-Elovu identitu.

Nevidím dôvod oddeľovať kulty Herkula a Thesea od kultu Kal-Ela. V určitom zmysle všetci rozprávajú rovnaký príbeh o bojovníkovi za bojovníkmi a hrdinovi za hrdinami, veľkom mužovi, ktorý zabíja draka Ničoty a zabezpečuje, aby poriadok zvíťazil nad chaosom a ničením. Rozprávajú príbehy o mužoch, ktorí sú lepšími mužmi, než kedy budeme my, a inšpirujú nás, aby sme boli lepšími, než sme my sami dnes.

Dobiehame za nimi.

Zakopneme.

A padneme.

Ale časom sa k nim snáď na výslní pripojíme.