Zručnosti

Najlepší spôsob ako si zapamätať, čo ste čítali

„Minulý týždeň som čítal zaujímavú alternatívnu teóriu od istého vedca. Tvrdil, že tie údaje sú chybné, pretože, ehmmm, no, to si už celkom nepamätám, ale bolo to zaujímavé.“

„Tento had nie je jedovatý. Na jedovatých hadoch sa červené pruhy dotýkajú so žltými, nie s čiernymi. Či vlastne… je to naopak?“ 

„C. S. Lewis tento jav opísal ako ‘ľudia bez hrude’. Myslel tým, že… Och, veď viete, noooo, vlastne som zabudol, čo tým myslel.”

Aj vám sa už niekedy stalo, že ste povedali niečo podobné v rozhovore s priateľmi či rodinou? Alebo keď ste sústredene sledovali niť vlastných myšlienok, odrazu pretrhnutú neschopnosťou spomenúť si na nejaký dôležitý detail, bez ktorého nebolo možné dokončiť mozaiku?

V dnešnej dobe sme vystavení neustálemu mediálnemu prúdu, častokrát balastných informácií, ktoré radšej zabudneme skôr, ako na obrazovke preskrolujeme na ďalšiu vec. Ale niekedy v článku či v knihe natrafíme na pasáž, ktorá nás tak zaujme a inšpiruje, že by sme si ju radi zapamätali aj na dlhší čas.

Hoci si danú informáciu v hlave opakujeme a memorujeme, väčšinou sa už o hodinku alebo o deň neskôr ocitneme vo vyššie opísanej situácii – nevieme si vybaviť, čo sme čítali. Tie zaujímavé, závažné, možno dokonca život meniace postrehy sa jednoducho z našej mysle navždy vyparili.

Ak by ste si radi zapamätali a zabezpečili pre budúcnosť viac prijatých informácií (namiesto toho, aby ste tieto pozoruhodné znalosti vpustili jedným uchom dnu a druhým von), najlepším spôsobom, ako to urobiť, je podeliť sa o ne s niekým iným.

Tajomstvo tejto metódy spočíva v tom, že vás prinúti k viacnásobnému preopakovaniu informácie, čím sa dosiahne upevnenie pamäťovej stopy.

Prvé preopakovanie nastáva, keď si prečítané v mysli poviete vlastnými slovami. Ak vopred viete, že sa chcete o to s niekým podeliť, musíte sa najprv uistiť, že ste to správne pochopili a dokážete to súvisle zopakovať a vysvetliť. Toto môže od vás vyžadovať vrátiť sa k textu, opäť ho niekoľkokrát prečítať a premýšľať nad tým, ako ho spracovať.

Druhé (a zrejme aj tretie a štvrté) opakovanie sa deje v čase medzi prečítaním a samotným zdieľaním informácie. Počas tohto obdobia sa budete musieť v pamäti aspoň raz (prípadne viackrát, závisí od trvania tejto časovej medzery) vrátiť k danej veci, aby ste sa uistili, že si pamätáte, čo chcete tej druhej osobe povedať.

Ďalšie opakovanie (či opakovania) prichádza vtedy, keď konečne tú informáciu zdieľate. Ak sa ju snažíte vysvetliť tak, aby jej ten druhý človek skutočne pochopil a odpovedáte mu na prípadné otázky, upevní to aj vaše vlastné porozumenie danej problematike. Pri diskusii s inou osobou sa tak posilňuje uchopenie myšlienky.

Všetky tieto iterácie (čítanie, precvičovanie, hlbšie skúmanie) majú za následok, že si tento cenný kúsok vedomosti vtlačíte hlboko do mozgových závitov, vďaka čomu maximalizujete svoju šancu pamätať si ju aj do budúcna.

Avšak dôvod, prečo je zdieľanie tejto novozískanej znalosti s niekým iným také efektívne pre jej uchovanie v pamäti, netkvie len v počte preopakovaní, ktoré tento proces vyžaduje. Pridanou hodnotou je aj dôležitá vrstva motivácie, prečo si chcete danú informáciu zapamätať.

Opakovanie a zhrnutie informácií vlastnými slovami môžete, samozrejme, robiť aj sami, keď si napíšete poznámky. Avšak zapísanie si vecí nie je len menej efektívne ako ústne zopakovanie (preto si Sokrates myslel, že písanie oslabuje pamäť), je to jednoducho ťažké robiť túto činnosť s nadšením, vyzerá to trochu ako domáca úloha.

Keď však viete, že sa o to chcete s niekým podeliť, máte väčšiu vnútornú motiváciu, nakoľko tento skutok prináša viacero benefitov. Po prvé, ak vaše zdieľanie toho druhého zaujme alebo poučí, je to akoby ste ho niečím obdarovali, čo zvýši vaše povedomie o vašom spoločenskom statuse a to následne pôsobí priaznivo aj na váš mozog. Po druhé, vďaka zaujímavým informačným vsuvkám si vy i ten druhý človek budete môcť užívať lepšiu a plodnejšiu vzájomnú konverzáciu. Vaše vzťahy s priateľmi a milovanými ľuďmi sa nestanú nudnými, ak budete mať (vďaka vlastnému štúdiu) vždy čím prispieť do diskusie. Z dlhodobého hľadiska je to výhodné pre vás (lepšie si pamätáte informáciu), z krátkodobého pre vašich spoločníkov (lepšia konverzácia). Skrátka win-win, výhra na oboch stranách.

Hoci sa popísaný proces môže javiť príliš formálnym a náročným, nemusí nevyhnutne trvať dlho, ani sa nemusí týkať len komplikovaných a závažných tém z hlbokej literatúry či komplexných vied. Môžete ho jednoducho aplikovať aj na akékoľvek užitočné znalosti alebo novinky, ktoré si chcete zapamätať. Venujte niekoľko minút rozmýšľaniu nad hlavnými bodmi. Zapamätajte si pár dôležitých štatistík. A pri večeri sa s tým podeľte s vaším partnerom. Diskutujte, debatujte. A keď potom nabudúce budete chcieť o tom istom povedať niekomu inému alebo o tom len budete premýšľať v sprche, budete to mať okamžite k dispozícii v najbližšom mozgovom závite.


zdroj: artofmanliness.com
preklad: Daniel Zámečník
korektúra: Jana Lászlóová
fotografia: unsplash.com

One Comment

  1. Avatar

    Absolútne súhlasím. Niekedy stačí aj to (keď už niečo čítate o 2. hodine ráno a už nie je nablízku nikto, kto by si tú radostnú novinku vypočul), že si ten vysvetľujúci rozhovor s inou osobou len prešrotíte v hlave. S reálnou dĺžkou, slovo po slove. Aj tie otázky sa dajú predvídať, lebo vtedy ako prednášajúci spoznám slabé miesta celej myšlienky a viem sa tak k tomu dodatočne vrátiť.
    Občas tú techniku používam aj v pracovnom živote na hľadanie riešenia. Keď neviem dlhšie pohnúť s problémom, často o tom stačí niekomu povedať (hoci aj niekomu mimo danej oblasti) a odpovede zvyknú vyskakovať ešte skôr, ako dokončím vetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*