Mužské hnutie: Kam sa vybrali slovenskí muži?

Ako mužov na Slovensku ovplyvňuje mužské hnutie? Čo znamená incel, red pill, PUA a ako ovplyvňujú slovenských mužov? Nazrite za oponu sveta maskulinity.

“Mužské hnutie” je dnes realitou.

Možno nie najviditeľnejšou realitou, ešte nie mainstreamovou, ale po rokoch sa aj v našom priestore zjavujú rôzne prúdy zastávajúce sa prejavov maskulinity a úlohy mužov. Jednotlivé skupiny nemajú rovnaké dôrazy, odlišujú sa vo formách, často aj obsahu a môže byť mätúce sledovať to z vonku.

O čosi škodlivejšie by bolo, ak by sme ich hodili všetky do jedného vreca. Nepatria tam. Keďže Mužom.sk je tu takmer desať rokov, od času, keď bola téma mužnosti na Slovensku iba v plienkach, poďme si dať spoločne malý exkurz a premýšľať o tom, kam sa témy, týkajúce sa mužov, uberajú. Dovolím si vás previesť tak trocha osobným príbehom pozorovania.

“Manosféra”.

Tento zvláštny názov, pre ktorý hľadám krajšie synonymum, označuje celú škálu mužských hnutí, ktoré si za svoju berú tému maskulinity. Tou najčistejšou esenciou by bola, pravdepodobne, snaha pomôcť mužom a spájať ich na úrovni osobného rozvoja, poskytnúť im adekvátne zdroje a nástroje. Krásna idea, ale tak ako všade, aj tá najčistejšia myšlienka musí prejsť filtrom každodennosti.

Kritikou súčasného stavu je, že sa hľadanie úlohy maskulinity v spoločnosti, v niektorých prípadoch, mení na odpor voči ženám, alebo na podliezanie feminizmu, namiesto toho, aby sa stal rovnocenným partnerom v diskusii a hľadaní spoločnej vyváženej cesty.

Ďalším slabým ohnivkom v reťazi je skutočnosť, že nehľadáme “ako byť dobrý v tom byť mužom”, ale ten, či onen smer prehlasujeme za jediný, pravý a takmer “svätý grál”. Nehovoriac o tom, že sa z času na čas objaví podvodník, ktorý chce iba rýchlo zbohatnúť a tak ukáže, zvyčajne mladým mužom, rýchlokvasený materiálny úspech.

Nebolo to takto vždy a nemusí to tak byť ani v budúcnosti.

Ako sa manosféra vyvíjala posledné dve dekády?

Hnutie pickuperov.

V roku 2011 vyšiel na slovenskom knižnom trhu titul Neila Strausa: Hra. Do nášho sveta priniesla táto kniha trend, ktorý sa dotýkal mužov hľadajúcich vzťah, alebo sexuálnu skúsenosť. Šlo takmer o knihu kúziel, kde Neil popisoval život amerických “pickuperov” – mužov, ktorí sa profesionálne venovali zvádzaniu, pričom používali učebnicové postupy využívajúce psychológiu, sociológiu, sebarozvoj atď. Je nutné povedať, že to všetko len vo veľmi povrchnej forme. Nie je sa čo čudovať, že ich úspechy uchvátili množstvo mužov, ktorí chceli podobné zážitky u žien presahujúcich ich predstavy, prežiť tiež.

Táto minca má však dve strany. Áno, podobné techniky, pri istej úrovni zručnosti, fungujú so značným úspechom. Niektoré z nich som si na pobavenie spoločnosti vyskúšal aj ja osobne. Áno, brúsením schopností osloviť, komunikovať, zaujať, prejaviť sebavedomie prichádza úspech u žien, či šanca na “one night stand”, na druhú stranu temnota otvorila svoje dvere aj tu. Sám autor totiž v knihe hovorí o tom, ako hnutie zožralo svojich zakladateľov, a s akými duševnými, psychickými problémami sa podobný štýl života spája.

Výstrahy však neboli nič platné, aj na Slovensku a v Čechach vznikali v tom čase fóra, kurzy a komunity nadšených chlapcov a mužov. V mnohých prípadoch sa predpoveď naplnila. Pre niektorých mužov sa ženy stali číslami, na ktorých si brúsili techniky a v neposlednom rade sebavedomie. Osobne som hovoril s viacerými chlapmi z tejto komunity, ktorí sa prichytili pri tom, že spolu s novými zručnosťami ich navštívil aj smútok a pocit prázdnoty z podobných vzťahov. To všetko napriek relatívnym úspechom.

Pevne verím, že zistili, čo je treba podčiarknuť, že podobné “sociálne experimenty na ženách” sú neprípustná cesta. Hnutie samo o sebe prešlo rokmi istou kultiváciou, keď sa v jeho prezentácii začal klásť väčší dôraz na prácu na sebe samom, hľadaní a budovaní kvalitného vzťahu. Spolu s tým sa však postupne strácala aj jeho popularita a dnes je viac tichou spomienkou ako formačným prúdom. Nechajme ale dieťa vo vaničke. PUA (Pick Up Artist) hnutie nám ukázalo obavy a neistotu nemalej skupiny mužov vo vzťahoch a vôbec v komunikovaní s opačným pohlavím. Nevšímať si to nás vedie do náručia “black pill” hnutia, ale o tom neskôr.

Kresťania a maskulinita.

Paralelne s týmto hnutím zažívala téma maskulinity svoju renesanciu aj v kresťanskom prostredí. Prvý preklad knihy Wild at Heart (Pozor, srdce muže!/Divoký v srdci) od Johna Eldredgea vyšiel v roku 2005. Je dobré podotknúť, že autor a jeho kniha, mali presah hlboko mimo kresťanský svet a Eldridge sa stal uznávaným partnerom v diskusii aj v sekulárnom priestore. Nesmieme zabudnúť ani na františkánskeho kňaza Richarda Rohra, ktorý tvoril pre katolícky priestor, ale jeho jazyk si našiel cestu aj k protestantom a ďalším. Iste by niektorí z vás vedeli menovať ďalších autorov, ale na ukážku stačí.

Spirituálny priestor kresťanstva ponúkal mužom vo svojich dôrazoch len málo záchytných bodov v téme maskulinity. Liturgia plná nežného spevu, témy ľútosti, nedostatočnosti, pasívneho načúvania mužom v róbach a mnoho iného sa vzďaľovalo od obrazu prvých kresťanov, ktorí svoju vieru žili v prenasledovaní, alebo v rybárskych komunitách popri namáhavej práci. Len málokto si predstavuje prvých nasledovníkov viery ako drsnú partiu chlapov, ktorí boli ochotní položiť život za seba navzájom a svoje ideály. Isté obnovenie témy však nastalo a stále trvá.

Slabinou maskulinity v kresťanskom svete sa stalo niekoľko vecí. Za prvé je to podmieňované mužnosti. Kresťanské ponímanie témy si privlastnilo maskulinitu a nie je ťažké dopracovať sa k dogme, že “bez Boha nie je možné stať sa úplným mužom”. Pochopiteľné, ale z môjho pohľadu nepravdivé a obmedzujúce. Rád by som teda kresťanom pripomenul, že prijatím viery sa nestávate lepšími mužmi, alebo ženami, ale iba omilostenými hriešnikmi, ak si to ešte pamätám správne. Mužom, vo svojej plnosti, čokoľvek to znamená, sa môžete stať bez toho, aby ste boli kresťanom, židom, moslimom, otcom, bratom, riaditeľom, drevorubačom, vojakom, heterosexuálom atď.

Ďalším limitom v kresťanskom priestore sa pre maskulinitu stala prax, ktorú tento spirituálny svet nadobudol a to prax neustálych debát pri čaji a keksíkoch. Mužnosť je, podľa môjho názoru, historicky a evolučne podmienená akciou. Aby sme však vyťažili aj z tohto prúdu manosféry, téma spirituality vždy bude pre mužov jednou z kľúčových tém. Zároveň je treba oceniť aj množstvo archetypálne užitočných príbehov, ktoré dávajú mužom možnosť premýšľať do hĺbky.

Red pill a tí ďalší.

Na už rozdrobenú scénu vstupuje aj tzv. “red pill hnutie”, ktoré sa svojim názvom odvoláva na kultový film Matrix a voľbu červenej tabletky, ktorá spôsobí precitnutie do reality. Red pill spojené často s mužmi vystupujúcimi v pozícii alfa samcov, ktorí boli schopní vymenovať maximálne dve ďalšie písmená gréckej abecedy (beta, sigma) fascinovalo aj fitness životným štýlom a zameraním sa na materiálny úspech.

Teraz ale trocha chaosu. Red pill hnutie, ktoré zameriava svoju pozornosť na vzťahy medzi mužmi a ženami v snahe odkryť ich skutočnú podstatu, bez nanútených naratívov, sa prekrýva s vyššie spomínanými PUA, MGTOW (Men Going Their Own Way), ďalšími farebnými pomenovaniami ako Black pill, White pill…, mužmi nazývanými “inceli”, pričom niektoré z nich sa vyznačujú rezignáciou na vzťahy s opačným pohlavím. Je teda ťažké definovať ich jednotlivo resp. nezávislo. Nie je to ani podstatou tohto článku. Bolo by nekončiacim procesom vymenovať všetky verzie Andre Tate-a, keďže sa zdá, že takmer každý štát, vrátane Slovenska a Čiech, niekoľko takých kópií vlastní.

Nejde však o vyvolanie paniky. Aj Red pill hnutie prináša do manosféry potrebné podnety. Muži majú hovoriť o samostatnosti, slobode, osobnej zodpovednosti, ale aj o potrebe, či nepotrebe partnerských vzťahov. Áno, to, čo je mužné neurčuje žena, tak ako to, čo je femínne neurčuje muž. Tak ako predchádzajúce prúdy, aj tento prináša pozitíva a negatíva. Veľmi nebezpečným negatívom sú incelovia (muži v nedobrovoľnom celibáte), ktorých frustrácia rastie až k otvorenej nenávisti voči ženám a často aj spoločnosti.

Otcovia stratených chlapcov.

Okolo roku 2014 sa na scéne objavil Jordan B. Peterson. Jeho terapeutická prax siaha viac do minulosti, ale jeho “otcovské rady” sa objavujú na časovej osi v spomínanom roku 2014. Osobne ich vnímam ako odpoveď a pomoc strateným chlapcom, ktorí nezažili priame otcovské vedenie.

Iste, stretávame sa s chorobou doby, kedy v jednom momente zbošťujeme lídrov, umelcov a osobnosti, až do momentu, kým nepochybia, ukážu svoju slabosť, či ľudskú stránku a hneď na to voláme po ich upálení. Peterson ako akademik, filozof, klinický psychológ vynikol tým, že o charaktere, sile, sebavedomí, vzdorovaní životu a podobných témach hovorí k mužom zrozumiteľným jazykom a inšpirujúco.

Pre mnohých sa stáva náhradným, hoci aj vzdialeným, otcom. Tak ako to pri vzdialených otcoch (v zahraničí, alebo na nebesiach) máme tendenciu robiť, aj Petersonovi sa nevyhlo zboštenie. Medzi podobné prípady patrí aj Eliot Hulse, Jocko Willink, David Goggins alebo Wim Hoff. Nekritický pohľad na týchto vplyvných ľudí niektorých tlačil k tomu, že buď je správny každý ich životný postoj, alebo žiaden.

To však nič nemení na tom, že generácia náhradných online otcov inšpirovala k skvalitňovaniu života mnohých mladých chlapcov. Prevzatie osobnej zodpovednosti, starostlivosť o zdravie, duševné, alebo fyzické, odvaha neuhýnať pred problémami, to všetko sa v istej chvíli stalo diskutovanými témami.

Ezoterika si pýta svoj priestor.

Dnes sa nachádzame v priestore, kde koexistujú všetky spomínané skupiny a je ich viac. O maskulinitu sa živo zaujímajú ezotericky ladené spoločenstvá, alebo lepšie povedané mužské kruhy s príklonom k ezoterike. Často v nich nájdeme rovnako dôraz k prírodnej kultúre, pôvodnym zvykom a tradíciám. Ich existencia je blízka podobným ženským spolkom. Tu je asi najjednoduchšie nájsť spoluprácu medzi mužmi a ženami bez súperenia, alebo konkurencie.

Výstražným prstom je, ak v čele stojí líder s exkluzívnym poznaním. Aj tento smer sa môže utopiť sám v sebe. Je lákavé donekonečna brodiť vody vlastnej duše, hrať sa a objavovať zákutia svojho ja, nechať sa prenikať slnečnými lúčmi a znovuobjavenými emóciami. Čo bude ďalej? Sú duchovne osvietení muži odpoveďou na potreby 21. storočia? Ak áno, celkom iste to v nasledujúcom čase uvidíme. Nesmieme však zabudnúť, že aj osvietený muž si musí dokázať zašpiniť ruky potrebami nie vždy vábivých povinností súčasnej doby.

Mužnosť nie je vecou seminára, alebo kurzu. Nie je to ani o jednorázovom plnení výziev, aby som si odškrtol v excelovskej tabuľke, čo všetko dokážem. Ide o cestu, na ktorej môže byť dobrý kurz, mentor, či výzva nápomocná, ale len vtedy, ak chcem tieto zručnosti začleniť do svojho života tak, aby som z nich čerpal charakterovo. Toto nastavenie si nekúpi žiaden chlap za tisíce eur, k tomu je potrebné dozrieť.

Mužné insta reels.

Poplatne instantej dobe sa pre mnohých jadrom maskulínneho obsahu stávajú krátke reels videá na sociálnych sieťach. Sú postavené často na frázach stoických mysliteľov, AI generovanými obrázkami historických udalostí a údernou hudbou. Neprinášajú so sebou žiadnu možnosť osobných vzťahov, nie je v nich čas na kritické vnímanie, ide o dopamínové strely priamo do žily. Stáva sa tak, že aj náhodní chalani so sto sledovateľmi majú pocit, že musia dávať rady do života a písať motivačné reči. Prináša to predsa videnia, lajky a pozornosť.

Bolo by jednoduché zmiesť tento trend zo stola, ale bola by to zároveň premrhaná príležitosť. Iste, ak ich odkazu chýba kontext a hĺbka, je to škoda a môžeme sa baviť o jeho instantnosti. Na druhú stranu sa môže stať mostom k stoickej filozofii, či štúdiu histórie. Ak budú iskrou, ktorá naštartuje túžbu po niečom väčšom, prečo nie?

Mužom.sk a jeho slabiny.

A aby som nezostal nič dlžný ani hnutiu Mužom.sk, pozrime sa aj naňho. Z internetového magazínu sa pomaly mení na čoraz organizovanejšie hnutie mužov. Vo svojej podstate sa snaží o čo najširšiu platformu, bez dôrazu na svetonázor, či už politický, alebo duchovný. V jeho jadre stojí otázka “Čo to znamená byť mužom v 21.storočí?”. Medzi mužmi presadzuje jadrové cnosti ako sila, odvaha, česť a sebaovládanie, má za snahu pripomínať úlohy ako chrániť, tvoriť, zabezpečovať a viesť.

Akokoľvek ľúbivo by to znelo, aj tu narazíme na úskalia. Hnutie laikov, je hnutím zápalu a vášne, jeho rizikom je absencia profesionálov a odborníkov. Mužom.sk produkuje bežný obsah ako výsledok skúseností a presvedčenia jednotlivcov a v tomto zmysle laikov, obyčajných chlapov. To nevyhnutne prinesie aj omyly a chyby.

Ďalším problémom sa môže stať aj snaha zasiahnuť širokú skupinu mužov. Dobrý úmysel nemusí byť korunovaný úspechom. Šírka záberu môže znamenať aj jeho plytkosť. Ak chcete udržať v jednom smere veľkú skupinu mužov, nezostáva vám priestor a čas otvárať konflikté, či citlivé témy. Pluralita na druhej strane ukazuje schopnosť zjednotiť sa na podstatnom a rešpektovať rozdielne.

Čo môže všetky tieto skupiny spojiť? Existuje priestor, kde sa pretínajú?

Spoločná cesta mužov?

Tak ako to bolo v histórii medzi mužmi stále, buď si muži nájdu spoločného nepriateľa alebo spoločný cieľ. Zdá sa, že niektorí influenceri v mužskom priestore urobili nepriateľov zo všetkých žien, čo normálni zdraví muži nie sú ochotní akceptovať. Takže týmto smerom budovanie zdravej a prospešnej maskulinity nepovedie. Ani odkrývanie šarlatánov, ukazovanie prstom na toho, alebo hentoho nie je niečo, čo by dávalo zmysel. Rád pripomínam, že najvyšší dom v meste sa nestavia tak, že sa budete snažiť búrať všetky ostatné.

Čo teda?

Stoicizmus, súťaživosť, agresivita, dominancia, bdelosť, násilie, rešpekt… To sú témy, o ktorých v rôznych odtieňoch potrebujú hovoriť muži naprieč celým spektrom “manosféry”. V nich je možné hľadať tenkú červenú čiaru, ktorá spája mužov nielen cez rôzne smery myslenia, ale aj skrze históriu, kultúry a krajiny.

Mužské hnutie má byť nástrojom na to, aby muži individuálne nachádzali svoju vlastnú cestu, rástli v osobnej kvalite a žili život s pridanou hodnotou. V našom priestore sme na tejto ceste ešte krátku dobu. Ovocie ešte nemalo úplne čas dozrieť, aj keď kde tu môžeme vytušiť plánky. Je preto nutné vyrúbať všetky stromy? Čo to môžeme kultivovať, šľachtiť, ale nemenej dôležité je dôverovať mužom, že majú schopnosť kriticky myslieť a rozhodovať zodpovedne o svojom živote a jeho dopade na okolie. Všetci si prajeme mužskú časť populácie, ktorá bude do partnerského života spoločnosti prinášať svoj vklad v podobe záujmu o bezpečnú, prijímajúcu a inšpirujúcu atmosféru.

Zájdime si ešte po posledný paradox.

Keď je cieľom zánik.

Manosféra je tu na to, aby zanikla. Ideálne. Vznikla ako reakcia na nedostatok vedenia k objavovaniu zdravej mužnosti. Cieľom je teda prebudiť v mužoch to, čo hľadajú mimo seba. Ak by sa to podarilo, taký chlapi budú hodnoty odovzdávať prirodzene. Nebudeme potrebovať hnutia, organizované platformy, pretože muži budú znova zdieľať svoje hodnoty v prirodzených priateľstvách, skupinách, kde bude priestor aj pre iniciáciu ich synov, otvorené rozhovory o krízach a neistotách, ale aj vzájomné povzbudzovanie a zdravé súperenie. Nerobme teda z hnutí mužov žiadne modly. Sú to nástroje k tomu, aby sme zobudili spiacich obrov.

Držím nám palce.

–
foto: MidJourney