Pořádně to chlapy změní, když opouštěj opevnění

stijn-swinnen-259744

Ten prekliaty obchod by mal niekto poriadne zorganizovať! Už minimálne trikrát som prešiel každú jednu uličku. Kde, doprdele, sú vlhčené utierky? Keby som si vedel spomenúť akej farby bol ten obal. A potom ešte cviklový džús… to je to isté, čo červená repa? Už to vo mne začína vrieť. A ku všetkému je tu ONA! Predavačka, ktorá má odpovede. Ale to by som sa najprv musel spýtať a priznať, že som okolo tých idiotských utierok trikrát prešiel a nevidel ich. Čo mám robiť?

Spätne je to úsmevné, ale v podobných situáciách som sa nachádzal stokrát. Nechceme sa pýtať na cestu, na postup, je ťažké priznať, že nerozumieme. Veď predsa chlap by mal vedieť, rozumieť, vynájsť sa. Keď sa opýtam, vlastne tým uznám, že je niekto lepší ako ja, prevyšuje ma, má väčšiu hodnotu. Za čo potom vlastne stojím, keď neviem nájsť cestu, riešenie, mokré utierky?

Radšej sa na to vykašlem. Ak som na to neprišiel sám, určite sa to nedalo, nemali to, radšej to nepotrebujem, nevadí to. OK, bez cviklového džúsu sa zaobídem, ale čo ak si neviem dať rady pri podnikaní? Čo ak na mojom úspechu závisí moja budúcnosť alebo budúcnosť iných ľudí? Videl som nadšených mladých mužov podnikať a je to nádhera… keď to vyjde. No videl som aj takých, ktorí sa odmietli pýtať aj v situáciách, keď im horelo za pätami. To už také nádherné nebolo. A to sme sa nedostali k chlapom, ktorí sa radšej povezú vo svojej závislosti, depresii alebo manželskej kríze, akoby sa mali nechať viesť.

Vzdať sa býva devastujúce. Prehra zamrzí, ale keď muž urobil všetko pre výhru, môže odísť so vztýčenou hlavou. Zdvihnúť ruky nad hlavu a vzdať to? Text jednej piesne o tom hovorí celkom pravdivo.

Pořádně to chlapy změní
Když opouštěj opevnění
Když se slavná vlajka smutně z žerdě spouští
Polož zbraň! Odejdi pryč!
Hlavu si chraň! Odevzdej klíč!
Páteře se bortí – totiž muž 
Sám sobě neodpouští

Poprvé a na vždy už se vzdal
Dneska naposledy rovně stál

Do boja patria aj spojenci. Nikto nemusí skončiť skôr, ako požiada o pomoc. To nie je hanba. Je to riešenie. Súčasť stratégie. Nevzdávanie sa.

Uznať, že iní vedia viac ako ja, je veľmi nápomocné. Je jedno, či sa obrátime na niekoho staršieho, mladšieho, mentora, trénera, psychológa alebo coacha. Už moment, keď priznáme, že potrebujeme pomoc, že nevieme všetko najlepšie, má dopad na náš charakter. Iste, ak na niečo prídem sám, moje sebavedomie rastie. Musím však vnímať isté hranice, aby moje ego neohrozilo ľudí, na ktorých záleží.

Požiadať o pomoc je totiž omnoho mužnejšie ako sa vzdať.


korektúra: Jana Lászlóová
fotografia: unsplash.com

Peter Podlesný

Manžel nádhernej ženy, otec dvoch detí, priateľ dobrej partie chlapov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *