Skôr, ako sa stanete gentlemanom, musíte sa stať mužom

7C439FC197

“Precitlivelosť, presladenosť, citlivkárstvo a prílišná jemnosť sú veľkými nebezpečenstvami súčasnej doby a súčasných ľudí. Pokiaľ si neuchováme naše staré cnosti, budú nám naše nové, civilizované cnosti iba na malý úžitok.” –Theodore Roosevelt

Stáva sa, že keď sa mladí muži vydajú na cestu mužnosti, tak sa začnú zaoberať najprv jej gentlemanskou stránkou. Oblečú sa do vkusných, elegantných šiat, hodia si na hlavu klobúk a kladú veľký dôraz na spôsoby a etiketu. Dúfajú, že ich ostatní budú považovať za dospelých, správnych mužov.
Predsa len, namiesto obdivu zožnú títo takzvaní gentlemani iba posmech a stanú sa krmivom pre “m’lady” meme na internete.
Prečo si títo, dobre zmýšľajúci, ale poľutovaniahodní muži vynútia takú reakciu?
Najlepšiu odpoveď na túto otázku nenájdeme nikde inde ako na samotnom nováčikovi „gentlemanovi“. V jednom z mojich obľúbených filmov – McLintock! – zo seba vydá John Wayne túto neuveriteľnú hlášku:

„Najprv sa musíš stať mužom, a až potom sa môžeš stať gentlemanom.“

Gentlemanstvo sa zakladá na mužnosti a byť gentlemanom znamená skultivovať a združiť charakteristické vlastnosti mužnosti: silu, odvahu, zručnosť a hrdosť. Podľa odborníka Harveyho Mansfielda je gentleman muž, ktorý svoju mužnosť okresal a vyleštil. Dostáva sa mu uznanie preto, lebo sa vie ovládať.

Gentleman má moc – silu, šikovnosť, sebavedomie a dokonca aj túžbu – rozdrviť vaše záujmy na padrť, vytlačiť vás z hry a manipulovať s vami. Lenže, on sa dobrovoľne rozhodol krotiť sa a vydať sa viac morálnejším smerom. Je ako stlačená pružina. Jeho sebaovládanie znázorňuje jednu z pradávnych charakteristík mužnosti: pevnú vôľu.
Ako povedal antropológ Paul Friedrich: Najväčšie uznanie pre muža je, keď mu priznáš, že to, že nikomu neubližuje, nie je preto, že by toho nebol schopný, ale preto, že sám nechce.“

Avšak, gentlemani z „m’lady“ meme sa na rovnicu pozerajú z druhého konca. Snažia sa byť gentlemanmi predtým, ako sa z nich stanú muži. Bez možnosti oprieť sa o základy tvrdých a praktických cností, ich jemné cnosti upadnú a ochabnú – nepodarí sa im splodiť rovnaké uznanie.

To je preto, lebo praktizovanie jemných cností u takýchto mužov vyžaduje minimálne až žiadne obmedzenie a vôľu. Ak človek, ktorý je prirodzene zmäkčilý, preukáže jemnosť, tak to nie je akt sebaovládania a vôle, je to len nasledovanie vyšliapaného chodníka. Presne, ako to povedal francúzsky filozof zo 17. storočia Francois de La Rochfoulcauld: „Nikto si nezaslúži byť chválený za dobro, pokiaľ nie je schopný páchať zlo. Pretože každé iné dobro je väčšinou iba zvyk alebo nedostatok vôle.“

V knihe Roman Honor vysvetľuje Dr. Carlin Barton, že v staroveku nebol muž žijúci v nedobrovoľnej chudobe uznávaný pre jeho šetrnosť a tak isto „nemal impotentný muž žiadnu zásluhu za zdržanlivosť. Sebaovládanie bolo chválené skôr tam, kde bolo najmenej očakávané.“ Cicero mal na mysli to isté, keď vyslovil: „O koľko vzácnejšia je skromnosť u kráľov, o toľko viac by u nich mala byť velebená.“

Inými slovami, pre muža je najobdivuhodnejšie preukázať cnosti, ktoré sú pre neho ťažko dosiahnuteľné a pri ktorých bude kruto skúšaná jeho vernosť týmto cnostiam.

Ak neohrabaný muž, ktorý žije svoj život ticho a v súkromí, ostane verný svojej žene 50 rokov, tak to pokladáme za milé a chvályhodné. Ale, ak preukáže rovnakú oddanosť, povedzme, predseda vlády, ktorý má nespočetne veľa príležitostí k poklesku, tak sme ohromení mnohonásobne viackrát. V prvom prípade môže byť mužova dobrota spojená viac s nedostatkom príležitostí zlyhať, ako s aktívnym odolávaním. V druhom prípade vidíme jasný dôkaz vytrvalosti a pevnej vôle.

Barton trefne zobrazí tento rozdiel tým, že nechá čitateľa predstaviť si človeka, ktorý sa pokúša nadobro sa zrieknuť nezdravého jedla. Pevnú vôľu tohoto človeka má otestovať situácia, kde má prejsť okolo automatu s jedlom bez toho, aby si niečo kúpil. Ak človek cíti pokušenie kúpiť si tyčinku, ale nespraví to len preto, lebo nemá peniaze, tak to nepredstavuje uplatnenie vôle a daný človek o sebe nemôže povedať, že sa vie ovládať. Tak isto, ako keď si nekúpi tyčinku len preto, lebo nevie so strojom narábať, tak odíde „nie s nabudeným pocitom energie, ale s potupou a pocitom neprimeranosti. “Ak si chce zdokonaliť svoju pevnú vôľu, musí tento muž „pristúpiť k stroju s dostatkom peňazí a s potrebnými znalosťami, ako so strojom narábať. “Aby nadobudol uznanie vo svojich vlastných očiach a tak isto aj v očiach iných, musí „mať ako túžbu, tak aj príležitosť porušiť svoje pravidlá.“

Muž, ktorý by dokázal s ľahkosťou konať podľa svojich prvotných a sebeckých inštinktov, no rozhodne sa potlačiť ich, je ten, ktorý má v našich očiach česť a rešpekt.

Záver

Určite nie je nič zlé na rozvíjaní svojich gentlemanských spôsobov – sme toho veľkí zástanci! V mnohých ohľadoch je učiť sa viazať si kravatu a mať zmysel pre detail jednoduchšia oblasť pre rast, ako aj rozvíjanie cností, ako sú sila, zručnosť alebo odvaha.

Ale, pravá sila ukrytá za všetkými spôsobmi a slušnosťou leží v sebaovládaní. Vy máte moc, surový thumos a túžbu rozvíjať svoje vlastné záujmy do ich najväčšej možnej miery. Lenže, vy sa zámerne rozhodnete osedlať túto energiu za účelom správať sa zdvorilo, konať dobro a rešpektovať záujmy ostatných. Ste schopný predrať sa a vybojovať si svoju cestu každým dňom až na samotný vrch, ale nespravíte to.

Pri neprítomnosti tejto sily a tejto mužnej vôle – pozlacovaním svojej vrodenej plachosti – je gentlemanstvo u jednotlivca skrátka sypké. Lev, ktorý dovolí, aby ho niekto pohladil, si zaslúži rešpekt, zatiaľ čo domáca mačka v kostýme leva iba výsmech. Alebo, ako to nazval aj Nietzsche: „Často som sa smial zo slabochov, ktorí sa považovali za dobrých preto, lebo nemali pazúry.“

Gentlemanstvo bez mužnosti nie je prínosom pre jeho držiteľa, pretože ho okráda jednak o sebaúctu nadobudnutú pri výhre nad svojimi túžbami, a taktiež o uznanie od ostatných, ktorí chápu o čo sa jedná.

S jednou vecou ale nesúhlasím: nemusíte uprednostňovať mužnosť pred gentlemanstvom. Je celkom možné pracovať na oboch naraz: otvárať dvere pre dámy a uvažovať nad filozofiou maskulinity, cvičiť si pravidlá stolovania a popritom tiež trénovať Krav magu, dvíhať ťažké činky a tiež aj tých, ktorí sa nebodaj potkli.

Buďte gentlemanom.
Učencom.
Šelmou.


preklad: Marek Svatko
korektúra: Jana Lászlóová
zdroj: artofmanliness.com
fotografia: stocksnap.io

Marek Svatko

Marek Svatko

10 komentárov k “Skôr, ako sa stanete gentlemanom, musíte sa stať mužom

  1. Titulka trochu bulvárne zavádza, ale nech…
    Inak po dlhej dobe článok, ktorý stojí za prečítanie.
    Vďaka.

  2. vysoko si zatal, toto neprejde mestskym hipsterikom cez zaludok. text je pravdivy, ale vyzaduje od citatela priznat si ze ma este dlhu cestu pred sebou. to ludia nemaju radi, maju totiz top mienku o sebe a ty im to rucas 😉

  3. Super članok , dlho som hľadal podobnú stránku a konecne sa podarilo toto je to co mi na nete chýbalo , inteligentne články S pointou ktoré mi aj nieco odovzdajú … Super

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *