Veci, ktoré mi celkom iste zničia rok 2018

jon-hernandez-456441

Je celkom dosť vecí, ktoré nedokážeme kontrolovať. To môže byť pre niekoho desivé. Ale sú aj také, ktoré, keď ich pomenujeme, kontrolovať môžeme.  Predstavte si, že ste boli pred nejakými dvoma týždňami odhodlaní robiť veci inak, no nič sa nezmenilo, pretože… Okolnosti, iní ľudia, čokoľvek. Je možné, že sa podobný scenár udial aj minulý rok. Takéto veci však nehovoríme nahlas, ale iba potichu niekde vzadu vo svojej hlave. Poďme si povedať, ktoré veci potrebujeme dostať pod kontrolu, inak nám zničia tento rok rovnako ako minulý. 

Mentalita obete

Tú rozoznáte v reči. Vo svojej alebo ľudí okolo vás. Počuli ste v poslednej dobe niečo typu „Keď sa stane …, tak sa fakt na…štvem!”, alebo „mňa z tých ľudí porazí”?  Vytvárame tak silný vzťah medzi udalosťami a našim postojom. Nakoniec sa zdá, že moja mentalita je plne závislá na konaní iných ľudí. Nemýľte sa, tu nejde o „pozitívne myslenie”, ale o ovládnutie svojho vnútorného sveta. Okolnosti totiž nediktujú našu odpoveď. Každý osobitne nesieme plnú zodpovednosť za svoje reakcie na to, čo sa okolo udeje. V nasledujúcom roku sa stane veľa vecí, ktoré by vás mohli frustrovať alebo kde budete mať právo sa naštvať. Prevezmite zodpovednosť, pozrite objektívne na problém, ale aj na svoj postoj a neberte to osobne. Tak trocha stoický prístup k životu.

Rozptýlenie

Koľko času sme strávili na veciach, ktoré nás len odklonili od cieľa, dôležitého pre nás? Koľko refreshov stránok namiesto písania knihy, ktorú nosíte v hlave? Koľko nezmyselných videí a seriálov namiesto tréningu alebo času s priateľmi? Koľko debát, ktoré nikam neviedli? Bojíte sa toho, či sa vám podarí niekam o päť – desať rokov posunúť, ale každý piatok trávite niekde do rána, hráte sa stupídne hry na smartfónoch a sledujete nekonečné slučky videí. Možno chcete začať podnikať alebo čítať knihy. Nenechajte sa rozptýliť. Desať rokov života vám ujde veľmi rýchlo. Spomaľte svoje tempo na sociálnych sieťach nielen v prispievaní, ale aj čítaní. Začnite ich používať, nenechajte sa nimi použiť. Plánujte. Pokojne si nechajte čas aj na seriál, ale až potom, keď budete pracovať na tom, čo naozaj chcete. Predsa v šesťdesiatke nechcete zhodnotiť, že ste videli všetko, čo urobil Netflix.

Nejasná vízia

Čo vlastne budete robiť? Netvárme sa, že sa všetky naše sny premenia na realitu. Potrebujeme niečo, čo chceme dosiahnuť. Čokoľvek to je, potrebujete to v mysli jasne vidieť. Vezmite si papier a napíšte si cieľ. Popíšte ho dopodrobna. Ako to bude vyzerať, čo s tým výsledkom spravíte, aké kvality to prinesie? Neskúšajte naplniť ho hneď. Rozdeľte si to na malé kúsky.

Krátko a stručne. Tieto veci nám znova môžu pokaziť rok…, ak sa nerozhodneme ovládnuť ich.


korektúra: Jana Lászlóová
fotografia: unsplash.com

Peter Podlesný

Manžel nádhernej ženy, otec dvoch detí, priateľ dobrej partie chlapov.

4 komentáre k “Veci, ktoré mi celkom iste zničia rok 2018

  1. Zdravím a ďakujem za článok. Mal by som otázku k prvému bodu. Úplne s ním súhlasím, človek je zodpovedný sám za svoje správanie a svoje reakcie na vonkajšie okolonsti. Ako by si navrhoval však tento postoj komunikovať v situáciách, kde okolie akosi očakáva, že nejaká negatívna okolnosť vyvolá negatívnu reakciu typu “som obeť”? Myslím, že ak poviem “netrápi ma to” “nie je to môj problém” atď, môžem vyzerať arogantne, ľahostajne, alebo ma budú mať za klamára. Samozrejme, že nemôžem úplne ovplyvniť, čo si o mne okolie myslí, ani by ma to nemalo primárne určovať, skôr mi ide o to, aká je tvoja skúsenosť s komunikáciou postoja “nie som obeť” okoliu. Vďaka.

    • Zdravím Šimon, neviem či úplne rozumiem tvojej otázke. To, čo odo mňa očakáva okolie je sekundárna záležitosť. Ak ma naozaj niečo netrápi, pretože to nemôžem ovplyvniť, to nie je arogancia, ale zdravý postoj. Moja skúsenosť je, práve naopak, že okolie môj postoj “nie som obeť” vníma pozitívne, pretože sa v ich blízkosti nachádza niekto o koho sa môžu oprieť. Ak sú tým prekvapení, alebo zaskočení, rád im to vysvetlím. Ak máš konkrétny príklad, môžme o ňom hovoriť.

      • Vďaka za reakciu. Zaujímalo by ma práve to, ako vysvetľuješ okoliu, ktoré je zaskočené/prekvapené postojom “nie som obeť”. Určite by som na nejaké zrozumiteľné vysvetlenie prišiel aj sám, len by som sa rád inšpiroval a prípadne počul, čo u teba funguje… – teda ako komunikovať postoj “nie som obeť” okoliu tak, aby ho pochopilo, prípadne si ho tiež osvojilo.

        • Nie je to o verejnej deklarácii. Jednoducho sa tak nechovám a ľudia to vidia. Maximálne, pri čom sa pristihnem je, že občas, ak je to vhodné, ľudí upozorním, že nie “niekto ich naštval”, ale oni sa naštvali, pretože nesú zodpovednosť za svoje emócie. Preberám plnú zodpovednosť za čokoľvek čo sa stane v mojom okolí. Rozlial som vodu, lebo moji kolegovia nechali príliš veľa svojich vecí na pulte? Blbosť. Rozlial som vodu, pretože som si nedal pozor. V Prahe sme došli na zlú adresu, lebo nikto nepozrel kam presne máme prísť? Nezmysel. Ja som sa nepozrel kam máme ísť. moje deti vystrájajú, pretože sa im niečo nepáči? Nie. Ja som ich vychoval tak, že vystrájajú. Nie som obeť okolností, alebo konania iných ľudí, ale len svojho. Ak sa na to začneš dívať takto, tak ťa to posunie k zodpovednosti a lepšiemu charakteru. Nepotrebujem to ľuďom hovoriť, oni na to prídu. Činy sú vždy viac ako slová, ver mi, ja som sa toho už narozprával…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *