„Když už člověk jednou je, tak má koukat, aby byl. A když kouká, aby byl, a je, tak má být to, co je, a nemá být to, co není, jak tomu v mnoha případech je.” Jan Křtitel František Serafínský Werich
Mentoring je vzťah dvoch ľudí, v ktorom mentor sprevádza mentorovaného odovzdávaním skúseností a znalostí. Slovo mentor pochádza z gréckej mytológie, ktorá hovorí o Odyseovom priateľovi Mentorovi, učiteľovi hrdinovho syna. Primárne teda opisuje „učiteľskú” pozíciu. Nemusí byť komplexná, môže sa vzťahovať na konkrétnu oblasť. To, prečo muž potrebuje tento typ sprievodcu, sme opisovali viackrát. Ako spätná väzba sa nám však vracajú reakcie, že vo svojom okolí chlap len ťažko nájde niekoho podobného. Je to síce neuveriteľné, ale ak by to bola predsa len pravda, ponúka sa istá alternatíva. Je nutné zdôrazniť, že zďaleka nie rovnako kvalitná.
Popri mužoch, ktorí sú osobne prítomní v mojom živote a ja sa od nich vedome učím, získal som a nasledujem mužov, ktorí sú vzdialení tisíce kilometrov, prípadne x rokov. Za jedného z nich považujem Jana Wericha. Pre niekoho úplne neznámy, pre iného povedomý a pre ďalších slávny herec, komik a scenárista. Akousi náhodou som sa pred rokmi dostal k mnohým jeho monológom a rozhovorom s Voskovcom, ktoré obsahujú množstvo premýšľaní, výziev a skúseností, množstvo satiry, ale aj človečiny, že ich dodnes počúvam s nadšením. Postupom sa z Wericha stal človek, ktorý ma napriek časovej bariére stavia pred otázky a myšlienky, ako to môže urobiť len starší chlap voči mladšiemu. Tak som sa musel zamyslieť nad tým, či dobrá myšlienka musí byť človeku nanútená palicou alebo či o mne neplatí, že keď sa pohoršujem, som vulgárnejší ako to, čo ma pohoršilo. A to je len zlomok. Pri pohľade na to, čo odžil, mám možnosť učiť sa z jeho pádov. Werich otvára v rozhovoroch mnoho tém, ako manželstvo, priateľstvo, hodnoty, národ, česť a ďalšie.
Výhodou je, že vďaka časovému odstupu môžem sledovať celý jeho život, nie len istý úsek alebo momentálny úspech. Pri niektorých súčasných mentoroch, ktorí ledva dovršujú 30-ty rok života, to povedať nemôžete. Nevýhodou je, že virtuálnemu mentorovi už žiadnu otázku nepoložíte. Na jeho živote nájdete veci, ktoré sú predmetom kritiky, ale predstava, že mentor by mal byť bez chyby, je neudržateľná. Ani Marcus Aurélius, Theodore Roosevelt, váš otec alebo ktokoľvek iný sa nevyhli zaváhaniam. Tento typ vedenia kladie na muža ťažkú požiadavku a to je schopnosť premýšľať, kriticky myslieť, čítať medzi riadkami. Zatiaľ čo prítomný učiteľ môže otáčať problém z rôznych strán, od toho virtuálneho budete počuť ten istý výrok dookola. Muž, ktorého počúvate, v mojom prípade Jan Werich, je pre vás prístupný v každej chvíli. Blízky mentor to nedokáže, ale v čase, keď sa vám venuje, máte jeho plnú pozornosť a vnímanie.
Akokoľvek by sme vymenúvali plusy a mínusy, vždy víťazí fyzicky prítomný mentor nad virtuálnym. Samozrejme, za predpokladu, že spĺňajú kritériá kvality. Z osobnej skúsenosti odporúčam vždy reálny kontakt oproti tomu virtuálnemu, no ak patríte medzi mužov, ktorí objektívne nenachádzajú mentora, skúste knihy, nahrávky a podobné zdroje.
Koho by ste teda vložili do tejto kategórie vy? Inšpirujte nás ostatných v komentároch.
–
korektúra: Jana Lászlóová
Neviem ci ho mozem nazvat mentorom.Ale pre mna je velkou osobnostou, s velkymi myslienkami C.S.Lewis.
C.S.Lewis je výborná voľba.
Pre mna rovnako C.S. Lewis. Okrem neho este Max Kašparů, Jordan Peterson a (ano viem, ze je to momentalne kontroverzne) aj Marian Kuffa.
Za mňa Pišta Vandal a Peťo Podlesný.
Vďaka Juraj.
Peťo asi o tom ani nevieš, ale už cca rok si môj mentor 🙂
Aj vďaka Tebe sa zlepšujem – so všetkou pokorou, ktorú mám.
Je to pre mňa česť Jozef. Sme na ceste spolu.