Iniciácia – od chlapca k mužovi (3)

muž na skale a oblaky

V uplynulých dieloch som s vami začal premýšľať nad tým, že iniciačné rituály sú rozsiate po celom svete a prečo sú vnútornou potrebou každého muža. Som o ich dôležitosti presvedčený do takej miery, že chcem, aby raz čosi podobné zažil aj môj syn a aj dcéra (hoci iným spôsobom). Čo to ale vlastne má zažiť? Mnohé rituály obsahujú podobné informácie. Podobných päť lekcií premeny.

Rituál prechodu je vlastne to, o čom čítame v legendách a rozprávkach. Tie najčastejšie ukazujú vzorec toho, čím by sme mali prejsť. Z Popolvára sa stáva hrdina.
Zatvárim sa odborne a podľa múdrych ľudí to nazvem “monomýtom hrdinu”. Ako by teda vyzerala iniciácia podľa tohto vzorca/monomýtu hrdinu? Richard Rohr hovorí o nasledujúcich styčných bodoch.

1. Oddelenie sa od všedného života
2. Vystavenie sa hraničným situáciám
3. Stretnutie s premieňajúcou skúsenosťou
4. Návrat v novej identite

Máte pocit, že vás niekto cieľavedome previedol niečím podobným? Ak by sme sa zamerali na akéhokoľvek hrdinu z rozprávky, pravdepodobne by tento vzorec sedel. Skúste popremýšľať nad Popolvárom, Jankom Hraškom apod.
Takýto proces vždy chlapcom ukazoval spomínaných päť lekcií o živote.

1. Život je tvrdý
2. Nie si až taký dôležitý
3. V tvojom živote nejde o teba
4. Nemusíš mať veci pod kontrolou
5. Zomrieš

Zdá sa vám to príliš tvrdé? Pre mňa je tento pocit dôkazom, ako sme sa vzdialili od podstaty. Iniciačné rituály tu boli preto, aby zoznámili chlapca s realitou života muža. Prechod do dospelosti odrezával dieťa od závislosti, aby sa mohlo stať zodpovedným mužom.
Prešli ste niečím podobným, alebo máte vždy predstavu, že vesmír sa točí kvôli vám a že všetko hravo zvládnete?

Popravde to nie je všetko. Nevyhnutnou súčasťou na tejto ceste (ako nám našepkávajú mýty a legendy) sú boje s drakmi, obrami a démonmi. Putovanie s priateľmi, stretnutia s múdrymi starcami. A popritom všetkom je dôležité udržať si slobodu, radosť, lásku… Neľahká úloha. Rovnako neľahká ako byť skutočným mužom na pravom mieste.

Znova pred nami ostáva praktická otázka, ako vyrobiť funkčný rituál, ktorý by do života chlapcov prinášal tieto lekcie. V budúcom/poslednom blogu v tejto sérii by som sa rád venoval práve tejto téme. Dovtedy v komentároch uvítam vaše postrehy, tipy, skúsenosti.


fotografia: unsplash.com
korektúra: Ivana Badiarová

Peter Podlesný

Manžel nádhernej ženy, otec dvoch detí, priateľ dobrej partie chlapov.

5 komentárov k “Iniciácia – od chlapca k mužovi (3)

  1. Naskytuje sa mi otazka. Z článku som usúdil, že na premenu (iniciaciu) musí byť viac ľudí. Zasvecovany a tí ktorí mu iniciaciu pripravia, podrobia ho skúške, naučia ho čo a jak a nakoniec ho príjmu ako sebe rovného muža. Čo však ale, ak takýto ľudia jednoducho nie sú? Je podľa teba možná samostatná iniciacia? Self-made-man? A ak je, je to vôbec správne?

    • Veľmi dobrá otázka. Priznám sa, že sám na ňu hľadám odpoveď. Existujú ľudia, ktorí tvrdia, že iniciáciu musí vždy vykonať niekto druhý. Vraj neexistuje možnosť sebainiciácie.
      Možno tým popriem to čo som napísal doteraz, ale myslím, že existuje aj takáto cesta. Verím, že muž môže prejsť niečím podobným ako je iniciácia aj sám, ale je to omnoho komplikovanejšie a sám sa na to ťažko objektívne pozrie.
      Nakoniec je tu otázka komunity (rodiny, priateľov…), ktorá by chlapca mala začať vnímať ako muža. Udeje sa to v prípade samoiniciácie? Ja tvrdím, že ak nie nemusí to nutne ubrať na fakte, že sa to stalo ALE mne osobne by to nepridalo na presvedčení, že sa skutočne udialo niečo hraničné.
      Budem nad tým premýšľať.

  2. Zdravím páni, dovolím si pridať svoj názor k debate…samoiniciácia nie je podľa mňa nemožná a je vždy lepšia ako žiadna. Mnohí z nás chlapov vo svojom okolí dnes žiaľ nemajú šancu nájsť mužov, ktorí by iniciáciu zvládli uskutočniť – buď nie sú chlapmi alebo nie sú otvorení takýmto veciam. Ja sám som sa pokúsil touto cestou prejsť “na vlastnú päsť” a snažím sa pozvať na túto cestu aj ostatných mužov v mojom okolí, aby našich synov už mal kto iniciovať. Samozrejme pri samoiniciácii sa stráca čaro rituálnosti a spolupatričnosti (predsa je len rozdiel, či ti tvoj vysnený nôž odovzdá tvoj otec alebo ti ho donesie kuriér :D) Otázka, či je samoiniciácia merateľná…je. Život nastaví zrkadlo tvojej mužnosti veľmi rýchlo…a rovnako tvoje okolie, tú zmenu začnú vnímať…len si treba uvedomiť, že to nie je zmena z večera do rána….

    • Zaujímavé Martin. Vďaka za komentár. Asi by to bola zaujímavá panelová diskusia. Samoiniciácia je niektorými autormi zavrhovaná, osobne mám však tiež inú skúsenosť. Samozrejme je samoiniciácia ochudobnená o prvok staršieho muža a preto je dôležité tento stav po krôčikoch meniť.

  3. Samoiniciácia je zaujímavá aj ako samostatná téma- z môjho pohľadu ženy je aj úplne prirodzená- kedže ako vačšinu žijúcich Sloveniek ma mama medzi ženy nikdy slávnostne neuviedla, urobila to Matka všetkého živého Príroda- najprv menštruáciou a potom pôrodom(mi) – skutočným prechodom ohnivým kruhom a vidím/cítim , že spoločenstvo starších žien ho ako taký plne rešpektuje, i keď o tom nehovorí.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *