Syn, ktorý nespĺňa predstavy

IMG_4640

Byť šéfredaktorom mužom.sk, dvíhať železo, ísť si zaboxovať, zaujímať sa o nože, spať pod širákom, čítať knihy od zaujímavých mužov. Vytvorí to o vás silný maskulínny obraz. Ak by to nestačilo, tak pritvrdím dlhou bradou, mentorstvom, prednáškami, oblečením, článkami o mužských hodnotách. Vytvorím zdanie, ktorého pravdivosť by ste si museli overiť, inak je to iba ilúzia. Rozhodol som sa pustiť vás trocha za oponu. Môj syn nespĺňa moje predstavy.

S tým všetkým, čo som vymenoval, som si vytvoril obraz, čo budem zažívať so svojimi deťmi. Samozrejme, keď trocha vyrastú. Špeciálne s mojím synom, pretože princeznú baví aj zdobiť bábiky a to nie je celkom moja parketa. Snívanie patrí do ľudskej povahy a je to o to jednoduchšie, keď sa naplnenie snov celkom približuje.

Asi dva roky späť, keď mal Dávid tri roky a ja som chcel postupne zahájiť svoj plán, začalo sa nám čosi nezdať. Následne, a až dodnes, sme naštartovali poznávací zájazd odborníkov, lekárov, pedagógov, škôlok. Už je to skoro na tenšiu knihu. V štvrtom roku života mladého muža sme sa dozvedeli, že to, čo ho brzdí, respektíve ovplyvňuje jeho vývoj, je dysfázia. Pravdepodobne. V zásade to znamená spomalený vývin reči, motoriky atď. Proste nie je ako chlapci v jeho veku a nájsť spoločnú reč je ťažké. Hrá sa inak, prežíva veci inak, reaguje rozdielne.

Na začiatku to bolo dosť ťažké. Sklamanie je asi veľmi blízke slovo. Ako budeme robiť všetky tie chlapské veci, ktoré som pre nás vysníval? Budem mu môcť dať jeho prvý nôž, keď bude mať sedem, ako som to naplánoval? Pôjde s ďalšími otcami a synmi na putovanie 300 hrmených? Ešte vždy nezačal športovať. Už dávno sme sa mali rozprávať o tom, čo ho teší. Ako prebehne jeho iniciácia?Moje predstavy dostávajú kopačky na solar. Rozdýchava sa to ťažko, krásne túžby majú zásadné trhliny.

Niektorí muži si poplačú, na mňa to dosadlo tiež. Všetko je inak. Ako to bude ďalej? Čo budem robiť? Čo z toho, čo chcem, sa synovi podarí?

Stop. Nad čím som vlastne plakal? Nad chlapcom alebo nad mojím ublíženým, detinským ja? Veci nejdú podľa mojich predstáv, tak si dupem nohou, lebo ja chcem a chcem a chcem? Sebec, ktorý posudzuje iných podľa toho, či sa zmestia do jeho mantinelov. JA viem, čo je najlepšie, JA viem, kedy kto bude šťastný, JA viem, kedy bude iným dobre. Kým to nebude po mojom, nebudem spokojný.

Potreboval som z toho vyslobodiť. Kvôli sebe, ale aj kvôli Dávidovi. A v tejto situácii mi pomohla veta blízkeho muža, ktorého považujem za svojho mentora: „To, čo nás dokáže najviac zabrzdiť, sú naše vlastné predstavy. Tie bývajú najväčšou prekážkou.”

Mám syna, ktorý je unikátny človek. Nevmestí sa do môjho obmedzeného, sebeckého obrazu o tom, čo je dobré. A dobré pre koho? Preňho? Alebo pre mňa?

Vďaka nemu sa učím denne premýšľať inak. Moja úloha je pomôcť Dávidovi byť najlepšou verziou jeho samého. Najlepším mužom, akým môže byť, bez ohľadu na to, čo si pod tým predstavujem ja. Ide to ťažko. Vypiplané, vymaznané sníčky dospelého chlapa sa opúšťajú neľahko.

Premýšľam, že moja maličkosť, alebo aj mnoho iných mužov, sme na tom podobne. Tiež som pravdepodobne do bodky nenaplnil predstavy mojich rodičov. A oni zas svojich rodičov. Tie najlepšie úmysly sa môžu stať okovami. Nie sme tu na to. Sme tu, aby sme žili, ako najlepšie dokážeme a pomohli tak žiť aj ďalším.

Milujem môjho syna a je to skvelý chlapec. Tešia ho drobnosti, páčia sa mu dinosaury, obaja máme radi Calvina a Hobbesa, s nadšením behá, má rád psov, rád sa šteklí a naše zápasy v posteli nútia manželku zatvárať oči. Je obrovský dar, že ho máme. Vyslobodil ma zo zajatia.

Môj syn nespĺňa moje predstavy. Vďaka Bohu.


Korektúra: Jana Lászlóová
Fotografia: Miriam Šimočková

Peter Podlesný

Manžel nádhernej ženy, otec dvoch detí, priateľ dobrej partie chlapov.

4 komentáre k “Syn, ktorý nespĺňa predstavy

  1. Vďaka za článok. Dotklo sa ma hlavne to prekonávanie Tvojho vlastného ja. Nemám síce ešte rodinu a som ešte mladý, ale snažil som sa vžiť do Tvojej situácie, prispôsobil som ju na seba a zisťujem, že aj ja mám problém s myšlienkami a predstavami o tom aký by mali byť tí druhí. Ešte raz vďaka za zrkadlo a reflexiu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *