Prečo by mal byť každý muž silný (1.)

155H

Keď som začínal so stránkou The Art of Manliness, tak som silu ako dôležitú súčasť mužnosti príliš neuvádzal. Sila charakteru – to áno, ale fyzická sila bola skôr druhoradý cieľ. Dôvodom mohol byť fakt, že Art of Manliness som založil čiastočne preto, aby som unikol od prehnanej fetišizácie vyrysovaných tiel, ktoré boli (a sú) predvádzané inými mužskými magazínmi. Možno to bolo aj preto, lebo ja sám som nebol vtedy práve vo forme. (Často zvykneme zostavovať našu definíciu mužnosti v súlade s tým, čo najlepšie opisuje nás samotných, a ja určite nie som voči tomuto pokušeniu imúnny!) Na strednej som hral americký futbal, ale po príchode na vysokú sa stali moje tréningy mdlé a sporadické. Toto obzvlášť platilo počas študovania práva – medzi snahou udržať si výsledky a rozbiehaním nového blogu nebolo cvičenie prioritou číslo jeden.

Predsa len, počas posledných pár rokov sa cvičenie, najmä posilňovanie s činkami, stalo podstatnou súčasťou môjho života. Začalo to mojím 90-dňovým testosterónovým experimentom. Vtedy som začal pravidelne cvičiť, aby som videl, aký efekt to bude mať na moje T-čkové hladiny. Experiment skončil, no zvyk mi ostal. Prešiel som od ľahostajnosti k cvičeniu až po stav, kedy som sa tešil na posilňovanie ako na tú najlepšiu časť dňa. Tiež som zistil, že makanie na svojom tele zmenilo spôsob môjho zmýšľania o sebe samom ako o mužovi.

V rovnakom čase mi moje bádanie do jadra maskulinity umožnilo teoreticky pochopiť úlohu sily v starovekom a všeobecne platnom kóde mužnosti. Toto bádanie ma presvedčilo, že sila tvorí jadro mužnosti, pretože robí všetky mužské cnosti možnými.

Postupom času sa mi význam budovania sily pre muža vryl hlboko pod kožu. V dnešnom svete, keď väčšina mužov sedí celý deň v práci za stolom, sa sila môže zdať nepotrebná. Ale byť silný nikdy nie je nevýhoda a často je to vskutku prospešné v širokej škále oblastí. A čo je najdôležitejšie, sila buduje kostru pre mužnosť. Dnes by som chcel hovoriť o tom, prečo je to tak.

Prečo by mal byť každý muž silný

Fyzická sila predstavuje jeden z mála a zároveň jeden z najvýznamnejších rozdielov medzi mužmi a ženami

Ak úloha Ochrancu predstavuje jadro maskulinity, tak fyzická sila tvorí jeho samotný základ. Je to základný faktor ukazujúci na skutočnosť, či je muž schopný obstáť v bitke – či dokáže opätovať úder. Sila je preto základný kameň toho, ako ľudia nerozumne posudzujú mužovu mužnosť. Môžete to považovať za hlúpe, smiešne alebo zastarané, ale nadväzuje to na spôsob, akým mužov hodnotíme – dokážu udržať perimeter počas krízy? Aj keď dnes žijeme v pohodlnom čase mieru, tak ani to nemení fakt, že muži (aj tí najpokrokovejší), ako aj ženy, považujú tých viac fyzicky silných a fit za viac atraktívnych, úctyhodných – a mužných – ako tých, ktorí takí nie sú.
A dodatočne, posilňovanie zvyšuje testosterón, ktorý je základom maskulinity. Preto ak sa chcete cítiť viac ako chlap (a chcete, aby bolo s vami aj tak zaobchádzané), tak by ste sa mali snažiť budovať si svoje telo.

Budovanie sily posilňuje vaše fyzické aj psychické zdravie

Obezita zabíja. Cvičenie a zvyšovanie vášho T-čka (čo je následkom posilňovania) udržiava vaše telo zdravé a bojuje s depresiou. Potrebujem k tomu ešte niečo dodať?

Fyzická sila je praktická a pripravuje na nečakanú núdzu

Aj v našej bezpečnej, predmestskej spoločnosti je sila užitočná. Chcem vedieť, že som dosť silný na to, aby som niekoho vyniesol z horiacej budovy do bezpečia (a tiež, že som schopný zachrániť si svoj vlastný život počas pohotovosti). Chcem mať silu, aby som dokázal zodvihnúť ťažké ľanové vrecia, keď pracujem okolo domu, alebo byť schopný zložiť na zem potenciálneho útočníka ohrozujúceho moju rodinu.

Svojím spôsobom môže byť sila klasifikovaná ako nadbytok zvyšujúci odolnosť: väčšinu času sa spoliehame na našu techniku a nástroje, ktoré urobia robotu za nás. Ale nikdy neviete, kedy si budete musieť vyhrnúť rukávy. A keď ten čas príde, budete radi, že sa môžete spoľahnúť na svoju telesnú silu. Keď pohodlie techniky a nástrojov zmizne, tak ostanú tie najzákladnejšie súboje – sval proti svalu a sval proti prírode.

Fyzická sila podporuje všeobecnú celistvosť a úspešný život

Príliš často si myslíme, že budovanie sily je vhodné pre povrchných grobianov a vyholené hlavohrude. Vytvárame hranicu medzi cnosťou a silou, mozgom a svalom.

No veľa významných mužov v histórii, vrátane filozofov, štátnikov a spisovateľov odmietlo toto mylné delenie a zdôrazňovali význam vývoja tela, mysle a duše. Chápali, že bez silného tela nebude muž nikdy schopný rozvíjať svoje ďalšie cnosti do ich najväčšej miery.

Možno viete o Rooseveltovom presvedčení o tejto pravde – ako premenil slabé, chorľavé chlapčenstvo na silnú a chlapskú mužnosť po tom, čo mu jeho otec povedal: “Theodore, máš myseľ, ale nemáš telo. A bez pomoci tela nezájde myseľ tak ďaleko, ako by mala. Musíš si svoje telo vybudovať.” Na to mu Roosevelt odpovedal: “Ja si svoje telo spravím!” A strávil tým zvyšok života. Energicky boxoval, zápasil, chodil na túry, plával a chodieval na lov až do svojej smrti.

Možno neviete, že ďalší významný muž histórie, Winston Churchill, mal skoro rovnaký príbeh. Jeho biograf, William Manchester, popisuje túto premenu:

“Ako chorľavý a nevyrovnaný slaboch s bledými, krehkými dlaňami dievčaťa, hovoriaci šušlavo a trocha koktavo, bol vydaný na nemilosť šikane. Bili ho, posmievali sa mu a hádzali po ňom kriketové loptičky. Trasúci sa a zosmiešňovaný sa skrýval do neďalekých lesov. Bol len ťažko niečím, z čoho by vyrástol gladiátor. Jeho jedinými zbraňami boli neotrasiteľná vôľa a počiatočný zmysel pre nesmrteľnosť…

Začínajúc od siedmich rokov sa Churchill vydal na cestu zmeniť svoj charakter, aby dokázal, že gény jednotlivca nemusia predpovedať jeho osud. Anthony Storr, anglický psychiater a autor knihy Human Aggression, tvrdí, že Churchill “sa do istej miery nútil do vecí, ktoré boli proti jeho vnútornému prirodzeniu”. Ako Viktorián Churchill veril, že je pán vlastného osudu, a toto presvedčenie ho vždy držalo nad vodou. Všetko, čo sme sa odvtedy naučili o ľudskej motivácii, iba potvrdzuje nesmiernosť jeho záväzku. W. H. Sheldon vymedzil tri prevládajúce stavby tela, každú s jej príslušnými osobnostnými vlastnosťami. Z týchto troch – ektomorf (štíhly), mezomorf (svalnatý) a endomorf (tučný) – zapadal Churchill jasne do tretej kategórie. Jeho hlava bola nemotorná, končatiny mal malé, brucho nafúknuté a hruď úbohú. Jeho koža bola taká citlivá, že sa hneď vyhádzal vyrážkami, pokiaľ nespal v noci nahý medzi hodvábnymi perinami. Na jemnej koži mohol počas dňa nosiť iba hodvábne spodné prádlo. Endomorfovia sú charakteristicky leniví, vypočítaví, pohodlní a predvídateľní. Churchill nebol ani jedno. Zmenil svoje emocionálne zloženie na povahu atléta, premietajúc obraz statočného a neskrotného buldoga. Počas svojej púte ale zúfal. V roku 1893 sám napísal: „Som prekliaty takým mdlým telom, že len ťažko zvládam únavu dňa.“ No predsa bol odhodlaný dokázať toľko, koľko mezomorf. V mladistvom veku sa skoro zabil, keď skočil z mosta počas hry na naháňačku – hodil sa do hĺbky skoro 30-tich stôp a ležal v bezvedomí tri dni. Znovu spadol pri pretekaní s koňmi v Aldershot a ešte raz spadol pri vystupovaní v Bumbaji, kde si natrvalo poranil rameno. Napriek tomu po zvyšok života hral pólo a ruku mal počas hry priviazanú k boku. Ako dieťa dostal zápal pľúc a trpel bolesťami hrude po zvyšok svojho života. Bol alergický na anestetiká a pravidelne vybuchoval od nervov z bolesti. Napriek tomu nedal prednosť slabosti. V jeho svete nebolo miesta pre odovzdávanie sa slabote. Nikdy sa nesťažoval na únavu. V jeho sedemdesiatom roku života lietal po vojnových poradách rozvalený na hrubom matraci na podlahe nevyhrievaného bombardéru z Druhej svetovej vojny…

Budeme si ho pamätať ako šampióna slobody v jej najtemnejšej hodine, ale taktiež bude uznávaný ako muž.“

Churchill a Roosevelt chápali, že keď chceli rozvíjať svoje mysle do vrcholu dokonalosti a robiť niečo významné na svetovom merítku, tak nemohli stráviť zvyšok života schúlení v posteli čítajúc hromady kníh. Namiesto toho potrebovali energiu na precestovanie sveta a rozširovanie nie len svojich psychických, ale aj fyzických horizontov – aby otestovali svoje morálne presvedčenia a poznávacie schopnosti v záťažovej skúške vodcovstva. Silné telo ich dostalo tam, kde potrebovali byť, a dopomáhalo im konať v teréne tak udatne. Bez fyzickej sily by nikdy nemohli dosiahnuť, čo dosiahli a stať sa, čím sa stali.

Preto ak máte záujem o vyvíjanie sa do vášho najvyššieho potenciálu, tak urobíte správne, ak budete pokračovať v šľapajách týchto veľkolepých mužov a nasledovať to, čo v staroveku velebili ako mens sana in corpore sano: zdravú myseľ v zdravom tele.

Budovanie fyzickej sily udeľuje životné lekcie

Okrem toho, že nás robí zdatnejšími, aby sme sa vedeli vysporiadať s našimi výzvami, odovzdáva budovanie sily tiež veľa metaforických lekcií. Bolesť a odhodlanie potrebné na pravidelné cvičenie učí, popri iných veciach, disciplíne, húževnatosti a pokore. Vo svojej, mnou vrelo odporúčanej eseji, „The Iron“, popisuje hudobník a umelec Henry Rollins moc, ktorú posilňovanie môže mať vo formovaní mužského charakteru:

„Trvalo mi roky, kým som si začal plne ceniť hodnotu toho, čo som sa naučil od onoho Železa. Zvykol som si myslieť, že je môj nepriateľ. Že sa snažím dvihnúť niečo, čo nechce byť zodvihnuté. Mýlil som sa. Keď sa totiž Železo nechce od tej žinenky odlepiť, je to to najmilšie, čo pre vás môže spraviť. Keby vyletelo hore cez strop, tak by vás nič nenaučilo. Toto je spôsob, akým k vám železo rozpráva. Hovorí vám, že materiál, s ktorým pracujete, je ten, na ktorý sa budete podobať. Že to, proti čomu pôjdete, vždy pôjde proti vám.

Bolo to až v mojich dvadsiatich rokoch, kedy som sa naučil, že vďaka posilňovaniu som si dal veľký dar. Naučil som sa, že nič dobré nepríde bez práce a istej dávky bolesti. Keď dokončím sériu, z ktorej sa celý trasiem, tak o sebe viem viac. Ak sa má niečo zlé stať, tak viem, že to nemôže byť horšie, ako ten tréning.

Zvykol som bojovať s bolesťou, ale nedávno som si uvedomil, že bolesť nie je môj nepriateľ. Je to moje volanie ku sile. Lenže, pri práci so železom je dôležité si správne bolesť vyložiť. Väčšina zranení zahrňujúcich Železo má za príčinu ego. Raz som strávil pár týždňov dvíhaním váh, na ktoré moje telo nebolo pripravené. A hneď na to som strávil pár mesiacov tak, že som nezdvihol nič okrem vidličky. Skúste zdvihnúť to, na čo nie ste pripravení, a Železo vám dá malú lekciu zdržanlivosti a sebaovládania.

Nikdy som nestretol skutočne silného človeka, ktorý by nemal sebaúctu. Myslím si, že veľa von a vnútorne smerovaného opovrhnutia sa berie ako sebaúcta: myšlienka stavať na niekoho úspechu namiesto toho, aby to človek spravil sám. Keď vidím chlapov posilňovať z kozmetických dôvodov, tak vidím, ako ich samoľúbosť ukazuje v tom najhoršom svetle. Sú ako animované postavičky, bilbordy pre nevyrovnanosť a neistotu. Sila sa prejavuje cez charakter.


Preklad: Marek Svatko
Korektúra: Jana Lászlóová
Zdroj: artofmanliness.com
Fotografia: gratisography.com

muzom.sk

Neštandardný pánsky magazín pre mužov, ktorí premýšľajú

Jeden komentár k “Prečo by mal byť každý muž silný (1.)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *