Viete, kto priniesol slávnej Sparte prvú veľkú porážku?
Jeho meno bolo Epaminondas, veľký tébsky generál, a celé sa to odohralo v bitke pri Leuktre v roku 371 pnl. Tébania boli v boji prečíslení nepriateľom, nehovoriac o tom, že tým nepriateľom boli najlepší bojovníci staroveku – Sparťania.
Ako sa ale stalo, že Epaminondas ich nielen porazil, ale ich aj vytlačil preč z bitevného poľa?
Legenda hovorí toto:
Čítať ďalej
Veľké množstvo vecí, ktoré dennodenne robíme, robíme už tak automaticky, že nám ani nenapadne zamyslieť sa, či by sa dali robiť lepšie. Pravdepodobne sme ich odpozorovali od rodičov alebo priateľov. Jednou z takýchto rutinných činností je ranná káva, čo pre veľa ľudí znamená “nesca” alebo “turek”. V tomto článku vám chcem ukázať, že sa to dá aj inak. Ukážem vám, ako s trochou vedomostí a malými zmenami viete každodennú rutinu nahradiť malou dávkou luxusu.
Popri mojom pátraní po tom, ako si v domácich podmienkach pripraviť najlepšiu šálku kávy, som sa okrem iného naučil aj niečo o luxuse. Ak sa totižto do nejakej oblasti ponoríte o trochu viac, zistíte, že si to zrazu viete aj viac vychutnať a užiť. Stačí tak malý rozdiel, ako nekúpiť Lavazzu za 6-7 EUR, ale Barzzuz za 7-8 EUR. Ak si ju potom namiesto “turka” pripravíte v Aeropresse, ste na najlepšej ceste k najlepšej káve, akú ste kedy pili. Ale pekne poporiadku…
Ako dieťa osemdesiatych rokov som vyrástol na zle dabovaných akčných filmoch, ktoré sme vždy na druhý deň znova prežívali okolo paneláku. Boli sme shaolinskí mnísi, majstri kung fu, nindžovia, trénovali s majstrom Miyagim. Nepamätám si, že by sme niekedy bojovali valaškami alebo skúšali junácku pasovačku. Učili sme sa džudo, karate a grécko-rímske zápasenie netušiac, že existuje bojové umenie s pôvodom na Slovensku.
Čítať ďalej
Mnoho dievčat dostane v dvanástom roku života prvú menštruáciu a informáciu, že sa stali ženami. Mnoho chlapcov v dvanástom roku života dostane… tretiu hernú konzolu a tým aj informáciu, že majú zostať deťmi.
V tom najhoršom scenári sa mladý chlapec ani nikdy nedostane k momentu, keď ho ktosi uvedie do života muža. Niekoľkokrát som v živote mal možnosť stretnúť “chlapcov, ktorí sa holia”. Tento termín používam práve pre jedinca vo veku muža, no s patologickým syndrómom Petra Pana.
Osemnásťročný Sid Phillips a jeho priatelia mariňáci jedli ryžu plnú červov dlhé mesiace. Nepriateľské jednotky odrezali ich zásobovanie na začiatku bitky o Guadalcanal. Sid mal pôvodne 178 cm a 80 kg, na konci misie v decembri 1942 vážil 65 kg.
Jedenie je záležitosťou inštinktu, a tak ako pri mnohých iných inštinktívnych záležitostiach (ehm… tých v spálni) my muži často zapneme autopilota vždy, keď sa pred nás postaví jedlo. Samozrejme, je to určite celkom v poriadku, keď si doma sypeš cereálie do úst rovno z krabice, ale keď ideš von so slečnou, ktorá sa pre túto príležitosť vyparádila… jednoducho je čas zmeniť taktiku. Jedlo, ktoré sa chystáš zjesť, tu nie je čisto na tvoje prežitie. Mala by to byť udalosť. A ak si dáš pozor, na niektoré kľúčové detaily, môže ňou aj byť.
Pokračovanie článku Tipy na produktivitu od ľudí múdrejších, ako som ja – 1. časť.
“Sústreď každú minútu ako Riman – ako muž – na konanie toho, čo je pred tebou s úprimnou vážnosťou, nežne, ochotne a spravodlivo. Osloboď sa od všetkého ostatného, čo ťa vyrušuje. Určite sa ti to podarí, ak budeš robiť všetko tak, ako by to bola posledná vec v tvojom živote. Prestaň byť bezcieľny, nedovoľ tvojim emóciám, aby prevážili to, čo ti hovorí tvoja myseľ…”
– Marcus Aurelius, Myšlienky k sebe
Mám rád, keď knihy a ich kapitoly začínajú citátmi. Mám pocit, že im to pridáva na vážnosti. Nastáva však riziko, že najhlbšou myšlienkou celej knihy bude práve ten jeden citát, ktorý navyše nepochádza z úst autora.
Tohoto rizika sa tentokrát nebojím, pretože tento článok, podobne ako ten prvý, nebude obsahovať moje vlastné tipy na produktivitu, ale to najlepšie, čo som na túto tému zozbieral od ľudí múdrejších ako som ja.
Zadajte Váš e-mail a nič Vám neujde:
