George S. Patton, Ako byť dôstojníkom a gentlemanom

PUBLIC DOMAIN PATTON-LS-041216-PUBDOM George S. Patton signed photo by U.S. Army

Poznámka editora: Generál George S. Patton bol známy svojimi striktnými pravidlami a disciplínou, ktorú vyžadoval od svojich podriadených, či už v barakoch, alebo na bojovom poli. Veril, že iba muž, ktorý dodržiaval tradície a etiketu, mohol nadobudnúť rešpekt sám pre seba a získať rešpekt svojich podriadených. Vo svojej knihe „The Obligation of Being an Officer”  (Povinnosti dôstojníka), ktorú napísal v roku 1919, Patton vysvetľuje, čo to znamená byť dôstojníkom a gentlemanom. 

Nezdá sa vám, páni gentlemani, že my, armádni dôstojníci, sme členovia najstaršieho cnostného povolania na svete a zároveň sme modernými predstaviteľmi polobohov a hrdinov antiky?

Pred nami to bolo množstvo mužov, ktorých skutky odvahy, sebaobetovania a služby sa stali námetom piesní a príbehov dlho predtým, ako sa história vôbec začala zaznamenávať. O našich profesných predchodcoch spieval slepý Homér tisíc rokov pred Kristom. Činy týchto predkov ospevoval a o podobných skutkoch sa tradovalo dlho pred tým, než sa prvýkrát zapísali ako nevyčerpateľný zdroj inšpirácie pre ľudstvo.

V dňoch rytierstva, zlatého veku našej profesie, sa rytierom (dôstojníkom) vzdával hold pre ich zdvorilosť a tiež preto, že boli čestnými ochrancami slabých a utláčaných. Z činov zdvorilosti a láskavosti odvádzame slovo gentleman, „gentle man” (nežný muž). Aj my sme sa stali dôstojníkmi a gentlemanmi. Snažme sa preto žiť ideálmi našich armádnych predkov. Buďme nežní. To znamená byť láskavý a dbať na práva ostatných. Buďme muži. To znamená vykonávať našu povinnosť nebojácne a neúnavne.

Týmto mojím volaním sa vás nesnažím kritizovať, pretože vás všetkých pokladám za dôstojníkov a gentlemanov. Iba túžim predniesť naše povinnosti a záväzky tak, ako ich vidím ja.

Ako som už povedal, naše povolanie je jedno z najstarších a ako všetko staré, za tie veky si nazhromaždilo určité zvyky a tradície, ktoré ho ozdobujú a okrášľujú, ktoré naše, inak prozaické povolanie profesionálnych zabijakov robia krajším.

Aby sa to ľahšie pamätalo, tieto tradície sa dajú rozdeliť do dvoch častí. Do časti „gentleman” a do časti „dôstojník”. Tieto slová musia vždy stáť spolu.

Pod prvou polovicou prvého slova „gentle” sú zhromaždené povinnosti, ktoré sa dajú nazvať ako „sociálne zvyklosti služby”. Tieto majú čo dočinenia s naším vzťahom k naším bratom dôstojníkom a tiež k naším civilným priateľom. Niektoré najbežnejšie a najviac zanedbávané sú nasledovné:

Navštívenia: Dôstojník, ktorý je pridelený na nové stanovisko, by mal do 24 hodín navštíviť veliaceho dôstojníka. Mal by to však konzultovať s veliteľovým pobočníkom a veliteľa navštíviť alebo v jeho pracovni, alebo v jeho ubytovni, podľa toho, ako mu  poradí pobočník. Taktiež by dôstojník mal navštíviť aj zvyšných dôstojníkov, ktorí slúžia nad ním (stotník etc.). Ak tí, neskôr menovaní, majú na stanici svoju rodinu, mal by ich dôstojník pozvať na večeru a ak je on sám ženatý, mal by prísť so svojou ženou. Ale to len v tom prípade, ak aj jeho veliaci dôstojníci, ktorých pozval, prídu tiež so svojou ženou.

Všetci dôstojníci by mali navštíviť novoprideleného dôstojníka hneď, ako to bude možné.

Pozvaný dôstojník by mal pozvanie opätovať do jedného týždňa. Dôstojníci, ktorí boli pozvaní na večeru, recepciu alebo jednoducho hrať karty, by mali pozývajúceho dôstojníka pozývať bez ohľadu na to, či príjmu alebo odmietnu.

Pozvania: Dôstojník by mal čo najskôr odpovedať na pozvania, ktoré obdržal. Pri odpovedaní by mal písať v tej istej osobe, ako mu bola pozvánka adresovaná.

Hody: Na hodoch by sa dôstojníci mali správať slušne rovnako, ako keby hodovali doma so ženami z ich rodiny. Nemali by hovoriť oplzlé historky, nadávať a ani si šprtať v zuboch špáradlom. A hlavne, a to je vrcholom nevychovanosti, by sa dôstojník nemal prihovárať ženám na hodoch ich krstným menom. Taktiež, ak dôstojník organizuje hody, mal by sa snažiť, aby bolo jedlo chutné, miestnosť čistá a atraktívna.

Ubytovňa:  Dôstojníci by mali žiť čistotne. Ich izby by mali byť úhľadné a nemali by vyzerať ako izby v psychiatrickej liečebni. Kúpou jednej, dvoch stoličiek, párom fotiek, kobercom a peknej obliečky sa dá aj tá najhoršia ubytovňa zútulniť.

Klebety: Gentlemani neklebetia. Nečiní to žiadne dobro a je to nefér. Mnoho mužov, ktorým by nikdy nenapadlo udrieť muža od chrbta, neváhajú takto zasadiť smrteľný úder na jeho charakter. Zvyčajne sa to nestáva so zlým úmyslom, ale zo snahy povedať dobrý príbeh. Avšak je to ten najnižší hriech, bez ohľadu na to, čo ho motivuje.

Nespokojnosť a kritika: Muž, ktorý sa stále na niečo sťažuje, zvyčajne nič nedokáže. Človek, ktorý kritizuje svojho nadriadeného v prítomnosti svojho podriadeného, je neverný prísahe, ktorú dal a ničí armádu viac, ako hociktorý boľševik.

Pitie: „Stará armáda” bola plná zhýralostí, ale jednou z jej cností bol zvyk nikdy nepiť v službe alebo tesne pred službou.  Dôstojníci rôznych hodností by nemali piť spoločne. Nič nepôsobí viac familiárnejšie ako alkohol. A familiárnosť rodí opovrhovanie. Nikdy nepi, ale ak už piješ, tak so seberovnými.

Peňažné záležitosti: Nedá sa dostatočne prízvukovať, že štátne peniaze sú sväté. Ak už so sebou musíš nosiť výplatu pre niektorého z mužov, alebo celú skupinu, alebo hocijaké iné armádne peniaze, drž ich v uzavretej obálke v špeciálnom vrecku oddelenom iba pre tú obálku. Nikdy sa ani len nehraj s myšlienkou, že si z armádnych peňazí požičiaš a vrátiš ich „hneď, ako mi príde výplata”. To je cesta na vojenský súd.

Nezadlžuj sa: Ak si už musíš požičať peniaze, choď do banky a banka si už dá pozor na to, aby si zaplatil, čo si si požičal. Ale ak by si si predsa len požičal hoc aj drobné od nejakého dôstojníka, nezabudni na to. Lebo on na to nezabudne. Ísť na dovolenku alebo nemúdro utrácať peniaze, zatiaľ čo dlhuješ kamarátovi, to je už hriech sám o sebe. Plať v hotovosti a nezadĺžiš sa. Väčšina ľudí odsúdených na vojenskom súde bola odsúdená kvôli zneužitiu armádnych peňazí.

Vojenská slušnosť: Je nevyhnutné, aby si dôstojníci vzájomne salutovali a by salutovali vojakom, ak im oni salutujú prví. Nikdy nesalutuj s rukou vo vrecku, alebo fajkou v ústach, alebo ako je dnes populárne, so špáradlom v ústach. Špáradlá, rovnako ako zubné kefky, sú na súkromné používanie.

Ak nadriadený vstúpi do miestnosti, v ktorej sa práve nachádzate, ponúknite mu stoličku. Nepríjme ju, ale samotná ponuka je prejavom rešpektu voči jeho hodnosti. Keď sa rozprávaš s nadriadeným bez ohľadu na to, ako si s ním priateľ, stoj v pozore. A keď odchádzaš, salutuj. Takéto správanie vyžaduj aj od vojakov, ktorí sa rozprávajú s tebou. Pretože takéto správanie dokazuje, že si vojak, nie len uniformovaná osoba.

Ochota:  O ochote sa vždy hovorilo ako o vojenskej cnosti. Ale, tak ako pandy, vyzerá, že čoskoro vyhynie. Kultivuj ju v sebe. V mieri ťa dostane ďalej a vo vojne môže zachrániť život tvojich mužov.

Príklad: Zlaté pravidlo hovorí: „Rob iným tak, ako chceš, aby oni robili tebe.” Nasleduj toto pravidlo. Dobrí rytieri boli príkladom pre všetkých. A tak je to aj s dobrým dôstojníkom. Nemáš ani poňatia, ako veľmi ťa vojaci sledujú. Ak stojíš pevne, aj oni budú. Ak začneš nadávať, aj oni budú. Ak stále niekam meškáš, ako chceš byť príkladom pre svojich mužov? Si vzorom, či už chceš, alebo nie.

Oblečenie: Platia ťa za to, aby si bol vždy dobre oblečený. Ale to neznamená, že máš vyhadzovať peniaze za nepotrebné veci. Trocha starostlivosti o oblečenie, dobré vyčistenie a vyžehlenie, a každá uniforma môže vyzerať dobre. Podobne s topánkami. Nikto nerešpektuje tuláka a vojaci nebudú rešpektovať špinavého dôstojníka. Čím ťažšia práca, zvlášť na bojovom poli, o to viac budú muži povzbudení, ak uvidia svojho dôstojníka  oholeného a čistého.

Vzdelanie: Britské a americké jednotky mali svojho času neslávnu reputáciu v oblasti armádneho vzdelania. To sa v poslednej dobe upravilo, ale stále je ešte miesto na zlepšenie. Myslíte si, že úspešný maklér študuje po nociach priebeh futbalových líg? To sotva. Študuje trh. Človek, ktorý pracuje len počas pracovných hodín, sa alebo nikdy nikam neposunie, alebo o svoju prácu napokon príde. Nie mnohí z nás sú rodenými Napoleónmi, ale hociktorí z nás môžu byť dobrými rotnými, ak to budeme študovať. A potom práporčíkmi a tak ďalej, až kým to nedotiahneme na štyri hviezdy. Preto čítajte vojenskú históriu a knihy o taktike. Pripravím zoznam kníh, ktoré spolu budeme študovať. Ale všetkých vás vyzývam, aby ste čítaniu venovali aspoň 3,5 hodiny týždenne. Je to veľmi malá cena za potencionálnu záchranu desiatok ľudských životov.

Čo nerobiť: Túto prednášku zakončím pár „Čo nerobiť” od majora J.A. Moosa, z jeho knihy Officer Manual, ktorú vám odporúčam, aby ste si ju prečítali.

Nehovor ľudom, čo si za chlapa. Nechaj ich, nech na to prídu sami.

Netvár sa, že si príliš hlúpy, ani že vieš všetko. Šprtov a hlupákov ľudia nemajú radi.

Nehovor ľudom, za čo si koľko zaplatil a nepýtaj sa ich, za čo koľko zaplatili oni. Nie je to v súlade s našimi dôstojníckymi zvyklosťami.

Nikdy nehovor zlé veci o hociktorom mužovi. Ak sa o ňom nedá povedať nič dobré, mlč.

Nikdy nezostaň len tak nečinne sedieť. Vždy sa dá niečo robiť. Napríklad čítať o vojne.

Pokiaľ viem, nikto z nás nespĺňa všetky tieto veci. Ale nikto z nás nie je perfektný. Ak si sa dozvedel, čo robíš zle, tak sa k tomu postav a skús to napraviť.


korektúra: Ivana Badiarová, Jana Lászlóová
zdroj: artofmanliness.com
fotografia: investors.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *